Fiduciálne vyhlásenie - oživenie historického inštitútu v podmienkach SR?

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení. V článku sa dočítate viac o fiduciálnom vyhlásení a o tom v čom spočíva jeho rozdiel oproti závetu.

Závet

Závet je právny úkon pre prípad smrti (mortis causa) v ktorom ten kto závet zriaďuje (poručiteľ) určuje, kto sa stane vlastníkom jeho majetku pre prípad jeho smrti. Ide o poručiteľov prejav vôle, pri ktorom sa nemôže dať zastúpiť, a to ani zástupcom na základe udeleného plnomocenstva, ani zákonným zástupcom (v prípade osoby staršej ako 15 rokov).

Pri zriaďovaní závetu sa vždy musí dbať na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, a okrem toho aj na dodržanie náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti (§ 476 až 479). Odôvodňuje to skutočnosť, že poručiteľov závet sa uplatní až v čase, keď on už nežije, a preto už nebude možné prostredníctvom neho zistiť, či vôbec zamýšľal závet zriadiť, prípadne čo jeho zriadením sledoval (čo chcel ním dosiahnuť).

Zákon pri všetkých druhoch závetu vyžaduje písomnú formu a uvedenie dňa, mesiaca a roka, keď bol podpísaný.

Závet môže platne zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý má plnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 8 ods. 1). Môže ho vyhotoviť vlastnoručne alebo v inej písomnej forme (§ 476b, § 476c, § 476d ods. 3 a 4), alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Pre maloletých, ktorí dovŕšili 15 rokov veku, platia podmienky uvedené v ustanovení § 476d ods. 1.

Vlastnoručným závetom (holograf) je závet, ktorého celý obsah napísal poručiteľ vlastnou rukou a na záver ho vlastnoručne podpísal a uviedol deň, mesiac a rok, keď ho podpísal. Vlastnoručným podpisom sa predovšetkým rozumie také napísanie poručiteľovho krstného mena a priezviska, aké poručiteľ obvykle používa. Nemožno ho nahradiť faksimile (podpisom urobeným pomocou pečiatky) poručiteľa, ktoré inak bežne používa, alebo iným spôsobom. Inak by bol závet neplatný. Odporúča sa závet podpisovať plným menom a priezviskom a u vydatých žien aj rodným priezviskom. Tým sa môže vo veľkej miere predísť spochybňovaniu pravosti podpisu zriadovateľa závetu, najmä v prípade, keď so zreteľom na obsah závetu, niektorý z dedičov chce dosiahnuť jeho neplatnosť. Ako podpis poručiteľa nestačí iba znamenie ruky (napr. tromi krížikmi), keďže sa predpokladá, že ten, kto sa nevie ani podpísať, nemôže vedieť písať tak, že by vedel vlastnou rukou naprísať celý závet.