Prejsť na obsah

Umiestnenie dieťaťa do diagnostického centra

Umiestnenie dieťa do diagnostického centra predstavuje jedno z výchovných opatrení podľa § 37 zákona o rodine a taktiež formu ústavnej starostlivosti podľa § 54 rovnakého zákona.

Foto: pixabay.com

Umiestnenie dieťa do diagnostického centra predstavuje jedno z výchovných opatrení podľa § 37 zákona o rodine a taktiež formu ústavnej starostlivosti podľa § 54 rovnakého zákona.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Diagnostika ako výchovné opatrenie
  2. Diagnostika ako forma ústavnej starostlivosti

Diagnostické centrum sa zameriava na diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť detí. Cieľom je zistenie aktuálneho stavu vzdelanosti a reedukácie, vedomostí, zručností, schopností a návykov a na určenie vhodných postupov vedúcich k ich náprave.

Právnym podkladom pre prijatie dieťaťa je rozhodnutie súdu alebo písomná žiadosť rodiča o dobrovoľný diagnostický pobyt.

Diagnostické centrum zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti, poskytuje poradenské služby, vypracúva diagnostické správy o dieťati, vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu. Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky, spravidla dvanásť týždňov.

Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.

Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne zariadenie s nepretržitou prevádzkou.

Diagnostika ako výchovné opatrenie

Zákon ako všeobecné pravidlo určuje, že intenzívnejšie výchovné opatrenia, uvedené v odseku 3 par. 37, (medzi ktoré patrí aj diagnostika) možno použiť len vtedy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak miernejšie výchovné opatrenia neviedli k náprave. Táto základná premisa je prelomená v ustanovení odseku 5. Hmotnoprávnym dôvodom pre použitie výnimky je, že iný postup vyžaduje záujem dieťaťa. Ak toto nie je naplnené, potom sa musí súd pokúsiť o zmenu vadného stavu najskôr miernejšími výchovnými opatreniami podľa odseku 2.(  vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.)

Iba ak sa nimi vôbec nedosiahol požadovaný účel – návrat k riadnej výchove, resp. k riadnemu správaniu sa dieťaťa alebo boli zlepšenia len málo výrazné s ohľadom na čas a priestor, ktorý súd pôsobeniu výchovného opatrenia poskytol, môže súd pristúpiť k odňatiu dieťaťa a nariadeniu prísnejších výchovných opatrení. Zákon umožňuje uložiť naraz aj viacero výchovných opatrení menšej intenzity. Podobne je možná aj súčasná aplikácia výchovných opatrení obidvoch stupňov intenzity, a to vtedy, ak súd pristúpi k nariadeniu prísnejších výchovných opatrení, avšak ponechá účinnými alebo nariadi tiež miernejšie formy výchovných opatrení tak, aby ich vzájomná kombinácia zabezpečila v čo najväčšej miere skutočný záujem dieťaťa. Omnoho vážnejšie faktické zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností (alebo ich náhradného výkonu) obsahuje tento odsek. Jeho použitie prichádza do úvahy vtedy, ak:

  • to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a
  • ak výchovné opatrenia podľa odseku 2 neviedli k náprave, okrem toho, ak si iný postup vyžaduje záujem dieťaťa.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Vybrať predplatné

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie