Zákon o pobyte cudzincov napadnutý na Ústavnom súde SR

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. júna 2022 rozhodol, že návrh verejnej ochrankyne práv na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení zákona o pobyte cudzincov

Verejná ochrankyňa práv podala dňa 28.03.2022 na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlad právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Návrh sa týkal zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o pobyte cudzincov“), konkrétne ustanovení § 48 ods. 2 písm. e) a § 45 ods. 5 prvej vety v časti „matričným“ zákona o pobyte cudzincov.

Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak manželstvo nebolo uzavreté podľa osobitného predpisu,67) ak ide o žiadosť o udelenie trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a). (§48 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov)

Štátny príslušník tretej krajiny preukazuje skutočnosti uvedené v § 43 ods. 1 písm. a) až d) matričným dokladom, ktorý môže byť starší ako 90 dní; ak ide o závislého príbuzného v priamom rade, o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mladšie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti alebo o nezaopatrené dieťa staršie ako 18 rokov, aj dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť. (§ 45 ods. 5 prvá veta zákona o pobyte cudzincov)