Právna veta
- Pri domáhaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva musia byť aktéri neplatného právneho úkonu v žalobe označení na žalovanej strane. Nie je prípustné, aby ten, ktorý relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy spôsobil sa ako žalobca domáhal jej neplatnosti. Ak žalobca 1/ porušil povinnosť zaviazaného spoluvlastníka (§ 140 OZ), táto mu nemôže byť na prospech a na úkor toho účastníka zmluvného vzťahu, ktorý svoje zmluvné povinnosti neporušil (žalovaný 1/). Uvedená zásada je v našom právnom poriadku vyjadrená v ustanovení § 40a druhá veta OZ, podľa ktorého neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je oprávnená osoba, ktorá je napadnuteľným právnym úkonom dotknutá na jej právach a nie ten, kto neplatnosť sám spôsobil alebo vyvolal. Ide o prejav jednej zo zásad občianskeho práva, podľa ktorej sa nie je možné dovolávať vlastnej nepoctivosti (nemo auditur propriam turpitudinem allegans).
- Právnym poriadkom sa prelína nepísaná súkromnoprávna zásada, že nikto nemôže ťažiť z vlastného protiprávneho konania, resp. že nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegare potest), ktorá platí ako jedna zo základných právnych zásad už od dôb rímskeho práva. Aplikácia tejto zásady na daný prípad znamená, že žalobca 1/ nemôže ťažiť z vlastného nepoctivého správania a ako predávajúci spoluvlastníckeho podielu, ktorý porušil predkupné právo opomenutých spoluvlastníčok, sa nemôže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorú spôsobil sám svojím protiprávnym konaním.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa