JUDIKATÚRA: Informačná povinnosť pri poskytovaní spotrebiteľských úverov

Právne vety

1. Skutočnosť, že zmluva o úvere uvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá sa ukáže ako nadhodnotená z dôvodu, že niektoré podmienky tejto zmluvy sú následne uznané za nekalé v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda za nezáväzné pre spotrebiteľa, nepredstavuje sama osebe porušenie informačnej povinnosti stanovenej v tomto ustanovení smernice 2008/48.
2. Skutočnosť, že zmluva o úvere vymenúva niektoré okolnosti odôvodňujúce zvýšenie poplatkov spojených s plnením zmluvy, avšak bez toho, aby spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, mohol overiť ich vznik a vplyv na tieto poplatky, predstavuje porušenie informačnej povinnosti uvedenej v tomto ustanovení, pokiaľ táto informácia môže spochybniť možnosť tohto spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku.
3. Článok 23 smernice 2008/48 v spojení s odôvodnením 47 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade porušenia informačnej povinnosti uloženej veriteľovi v súlade s článkom 10 ods. 2 tejto smernice stanovuje jednotnú sankciu spočívajúcu v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky bez ohľadu na stupeň individuálnej závažnosti takéhoto porušenia, pokiaľ toto porušenie môže ohroziť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku.