JUDIKATÚRA: K nesprávnemu právnemu posúdeniu a k záväznosti právneho názoru vyjadreného iba ako tzv. „obiter dictum“

Právna veta

1. Z hľadiska elementárnej spravodlivosti neobstojí, aby žaloba znejúca na zaplatenie peňažnej sumy bola zamietnutá, ak po pripustení zmeny žaloby odvolací súd odmietne subsumovať skutkovú osnovu žaloby pod primárne ponúknutú právnu normu (o pôžičke), ak je zjavne možné nájsť subsumpcie hodnú právnu normu (o bezdôvodnom obohatení), ktorá je v eventuálnom vzťahu voči skutkovej osnove žaloby, ktorá sa v eventuálnom hodnotení žaloby nemení. V súlade so stabilnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, v snahe predchádzať arbitrárnemu výkladu práva a jeho aplikácii (§ 420 písm. f) CSP) je správne také nazeranie veci v obdobných prípadoch, ktoré nebráni tomu, aby súd pri rozhodovaní o peňažnom plnení vychádzajúcom z nesporných skutkových tvrdení, nárok po právnej stránke posúdil aj podľa inej normy (bezdôvodné obohatenie), ako bolo žalobcom pôvodne navrhované (zmluva o pôžičke).  
2. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že ak je nejaký argument alebo názor v súdnom rozhodnutí vyjadrený iba ako tzv. „obiter dictum“, znamená to, že táto časť odôvodnenia nie je záväzná. Obiter dictum totiž znamená „povedané na okraj, nad rámec“. Súd svoju mienku alebo pozorovanie poznamenáva len mimochodom, poznámkou na okraj.