JUDIKATÚRA: K povahe konania o oprave chýb v katastrálnom operáte a k prejudiciálnym otázkam

Právne vety

1. Oprava chýb v katastrálnom operáte je špecifický právny inštitút, ktorého cieľom a účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Tu kasačný súd dodáva, že predpokladom postupu správy katastra podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, teda aby sa vykonala oprava aj bez návrhu na opravu údajov katastra je, aby údaje katastra boli v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Pod rozporom údajov katastra s verejnou listinou sa rozumie aj situácia, kedy správa katastra zapísala iba časť jej údajov, čím došlo k jej neúplnému zápisu.
2. Prejudiciálne otázky môže správny súd v správnom súdnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Ak je však tzv. prejudiciálna otázka „vyriešená“ - pôjde o situácie, keď už o danej determinujúcej (prejudiciálnej) otázke existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu. Ak teda správny súd posúdil danú otázku inak ako kompetentný orgán, na jeho postup (pri posúdení účinkov tohto rozhodnutia) ako aj kvalitatívnu stránku odvodnenia napadnutého rozsudku sa kladú zvýšené nároky a .preto je žiaduce, aby správny súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov a len ako ultima ratio prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov iných kompetentných orgánov.