JUDIKATÚRA: Kauzálna príslušnosť v spore z povinného zmluvného poistenia

Právna veta:

Obchodnoprávnym sporom nie je spor o náhradu škody medzi poškodeným a povinnou zmluvnou poisťovňou škodcu, vedený medzi takýmito stranami na základe osobitnej úpravy z ustanovenia čl. I § 15 ods. 1 vety druhej zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo/2/2024, zo dňa 12.11.2024

Skutkový stav:

Obchodná spoločnosť sa v upomínacom konaní domáhala zaplatenia peňažnej sumy z titulu náhrady škody za vozidle poškodeného pri dopravnej nehode, od žalovanej - poisťovne, s ktorou mal škodca uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Po podaní odporu a následnom návrhu na pokračovanie v konaní postúpil Okresný súd Banská Bystrica spor na Mestský súd Bratislava IV. Tento súd vyjadril nesúhlas s postúpením, nakoľko zastával názor, že ide o obchodnoprávny spor, na prejednanie a rozhodnutie ktorého je kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndob/68/2023 zo dňa 30.01.2024 (ďalej ako „Skoršie Rozhodnutie“), kde poškodená (obchodná spoločnosť) mala pohľadávku voči poisťovni, s ktorou mal škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Poškodená danú pohľadávku postúpila na inú spoločnosť, ktorá poisťovňu žalovala, pričom Najvyšší súd vyhodnotil tento spor ako obchodnoprávny.

Prejednávajúci senát Najvyššieho súdu SR, ktorému bol nesúhlas s postúpením predmetnej veci postúpený, považoval tento nesúhlas za nedôvodný, ale vzhľadom na opačný názor prezentovaný v Skoršom Rozhodnutí, postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Veľký senát si v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Civilného sporového poriadku vyžiadal stanoviská odbornej verejnosti, pričom všetky subjekty až na generálneho prokurátora zhodne vyjadrili názor, že spor, v ktorom sa poškodený domáha od povinnej zmluvnej poisťovne škodcu plnenia z titulu náhrady škody krytej povinným zmluvným poistením, nie je obchodnoprávnym sporom.

Generálny prokurátor tvrdil, že pokiaľ podnikateľ poistí svoj majetok, ktorý má na účely podnikania, je potrebné na jeho zmluvný vzťah s poisťovňou aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkoch, „ak kritériá pre určenie, či je spor obchodnoprávny sú rovnaké ako kritériá pre určenie aplikácie ObchZ (t. j. že ide o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti), platí, že súdený spor je obchodnoprávny.“ Kauzálna príslušnosť by sa mala podľa neho spravovať podľa ustanovenia § 22 Civilného sporového poriadku

Minister spravodlivosti SR naopak vysvetlil, že kauzálne príslušným je všeobecný súd žalovanej podľa ustanovenia § 13 Civilného sporového poriadku, nakoľko podmienkou aplikácie obchodnoprávnej úpravy nie je len podnikateľský status dotknutých strán zmluvného vzťahu, ale aj súvis tohto vzťahu s podnikateľskou činnosťou obidvoch subjektov. Aj napriek tomu, že požadovaný nárok má pôvod v škodovej udalosti a základ uplatňovaného plnenia tvorí poistná zmluva medzi škodcom a jeho poisťovňou, tento nárok nemá povahu nároku na náhradu škody, ale ide o originárne právo vyplývajúce z osobitného právneho predpisu – zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o PZP“). Keďže základná povaha poistnej zmluvy je upravená v Občianskom zákonníku a v Zákone o PZP, rovnako aj premlčanie nároku sa spravuje občianskoprávnou úpravou, je dôvodné považovať predmetný spor za občianskoprávny, pri ktorom nie je povaha dotknutých subjektov relevantná.

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave taktiež kvalifikovala tento spor ako občianskoprávny poukazujúc, že ide o mimozmluvnú zodpovednosť upravenú bez ohľadu na povahu subjektov v Občianskom zákonníku. Rovnako aj zo stanovísk právnických fakúlt z Banskej Bystrice, Košíc a Trnavy vyplýva, že spor poškodenej a poisťovne škodcu o poskytnutie plnenia podľa ustanovenia § 15 ods. 1 druhej vety Zákona o PZP je z procesnoprávneho hľadiska potrebné charakterizovať ako občianskoprávny spor.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR:

Veľký senát Najvyššieho súdu SR poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona o PZP, v zmysle ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, ktorými sú zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a Občiansky zákonník.

Súčasná procesnoprávna úprava výslovne nedefinuje pojem „obchodnoprávny spor“, a pri jeho dotvorení súdnou praxou je rozhodujúce, či ide o spor zo vzťahu medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti oboch týchto strán, „a špecificky pri poistení potom, či možno usúdiť na jeho súvis (poistenia) s predmetom obchodnej činnosti oboch účastníkov vzťahu (teda nielen poisťovne, ktorá má poisťovanie priamo ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti zapísané aj v obchodnom registri, ale tiež druhej strany sporu).“

Okrem historického vývoja procesného práva, v ktorom má korene aj úprava povinného zmluvného poistenia, vzal súd do úvahy aj prezentované stanovisko o mimozmluvnom (deliktuálnom) charaktere zodpovednosti krytej povinným zmluvným poistením a základe tejto zodpovednosti so špecifickou povahou majúcou pôvod v prevádzke dopravných prostriedkov všeobecne a motorových vozidiel osobitne (ustanovenie § 472 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Veľký senát v zhode s názormi uvedenými v uznesení o postúpení veci, uviedol, že pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby naformulovaný žalobcom, t.z. akej súdnej ochrany sa žalobca dovoláva. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa ako poškodená domáha od žalovanej poisťovne podľa Zákona o PZP nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pričom obidve strany sporu sú síce podnikateľskými subjektmi, avšak plnenie požadované žalobkyňou od poisťovne nemá základ v ich vzájomnom záväzkovom vzťahu, nakoľko medzi sebou neuzavreli žiadnu zmluvu, neexistuje medzi nimi žiadny zmluvný vzťah. Plnenie, ktoré žalobkyňa od poisťovne požaduje, je vyvodzované z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upraveného Zákonom o PZP so subsidiárnou aplikáciou Občianskeho zákonníka. Preto hmotnoprávny vzťah tvoriaci základ tohto sporu nie je možné definovať ako obchodnoprávny vzťah. Dopĺňa, že za obchodnoprávny vzťah by mohol byť považovaný spor medzi poisteným a poisťovňou z tzv. havarijného poistenia, kde je právnym základom nároku zmluva obidvoch sporových strán.

Vzhľadom na prijaté závery veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Mestský súd Bratislava IV (nesúhlasiaci súd), v obvode ktorého je usídlená žalovaná.