JUDIKATÚRA: Konanie o dodatočnom povolení stavby

Právne vety:

1. Už z formulácie, že má ísť o dodatočné (rozumej: následné, ex post) povolenie, podľa kasačného súdu vyplýva, že predmetom takéhoto povoľovania môžu byť len práce, ktoré ešte povolené neboli. Naopak, práce, ktoré už boli vopred povolené v stavebnom povolení, nemožno povoľovať dodatočne. Pokiaľ však stavebný úrad nemôže nanovo povoľovať tie práce, ktoré už povolil v pôvodnom stavebnom povolení, potom predmetom konania o dodatočnom povolení stavby nemôže byť ani posudzovanie otázky, či tieto práce možno povoliť z hľadísk, ktoré sa mali skúmať pri vydávaní pôvodného stavebného povolenia (porov. § 62 a 66 stavebného zákona).
2. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 125/2010, judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra). Preto nie je celkom vylúčené, že aj stavba, ktorá bola pôvodne riadne povolená, sa môže v dôsledku podstatných odchýlok od stavebného povolenia stať stavbou, ktorej zachovanie nebude vo verejnom záujme. Ani v tomto prípade však predmetom posudzovania stavebného úradu nie je to, či bolo pôvodné stavebné povolenie vydané správne alebo nie. Stavebný úrad tu totiž bude posudzovať, či následné odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej prípadných častí, ktoré samy osebe sú postavené v súlade so stavebným povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré chráni stavebný zákon. Len v takomto prípade môže stavebný úrad postupom podľa § 88a ods. 4 alebo 5 cit. zák. zasiahnuť aj do tých častí stavby (tých prác), ktoré sú samy osebe vykonané v súlade so stavebným povolením.