Právna veta
- Náhrada škody v celom rozsahu v skúšobnej dobe nie je predmetom objektívnej zodpovednosti spojenej s nevyhnutným výkonom podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Skúšobná doba musí mať vždy možnosť vyústiť aj do alternatívy osvedčenia sa odsúdeného (oproti rozhodnutiu o výkone podmienečne odloženého trestu).
- Jediným ústavnokonformným interpretačným prístupom (čl. 152 ods. 4 ústavy) zameraným na naplnenie účelu podmienečného odkladu výkonu trestu (eventuálne spojeného s probačným dohľadom) je posudzovanie zodpovednosti za náhradu škody v skúšobnej dobe ako zodpovednosti subjektívnej, pričom je však rozhodnutie o výkone trestu odňatia slobody vyvolané aj v prípade nedbanlivostného zavinenia odsúdeného vo vzťahu k nesplneniu náhradovej povinnosti, a to aj pri nevedomej nedbanlivosti (bez ohľadu na to, či ide o odsúdenie za úmyselný alebo za nedbanlivostný trestný čin). Zjednodušene, odsúdený musí vo vzťahu k náhrade škody vyvinúť v priebehu skúšobnej doby náležité úsilie, ktoré je preňho legálne dostupné.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa