JUDIKATÚRA: Poriadková pokuta za odopretie vypovedať ako svedok

Právne vety

1. Pre posúdenie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti pri uložení poriadkovej pokuty za odopretie výpovede svedka je kľúčovým bodom, či obstojí ako dôvod odmietnutia vypovedať nebezpečenstvo privodenia si trestného stíhania v zmysle § 130 ods. 2 Trestného poriadku v osobitných okolnostiach prejednávanej veci. I keď nemožno izolovane súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že ak už raz bola osoba odsúdená za nejaký trestný čin, vo vzťahu ku ktorému má následne vypovedať ako svedok, nemôže už z tohto dôvodu odmietnuť vypovedať pre nebezpečenstvo privodenia si trestného stíhania, za ústavne akceptovateľnú možno považovať tú časť argumentácie súdu, z ktorej vyplýva, že v danej veci išlo o dva samostatné skutky a sťažovateľ ako svedok mal vypovedať k inému skutku, než za aký bol odsúdený (aj keď na oboch obžalovaných bola pôvodne podaná spoločná obžaloba).
2. Samotné predchádzajúce odsúdenie ipso facto nepredstavuje „bianko permanentku“ k využitiu práva odoprieť vypovedať (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tošs 9/2008 z 21. februára 2008). Svedok a súd (resp. orgán činný v trestnom konaní) musia viesť zmysluplný dialóg, v rámci ktorého svedok na jednej strane dôvod odopretia naformuluje dostatočne zrozumiteľne, aby následne súdu umožnil rozvinutie jeho zákonom zverenej právomoci autonómne posúdiť využitie tohto zákonného (aj ústavného) dobrodenia, čomu ale na druhej strane zodpovedá povinnosť súdu (orgánu činného v trestnom konaní) vyžadovať splnenie už uvedenej povinnosti svedka iba v skutočne nevyhnutnej miere, aby tak v dôsledku riešenia tejto procesnej prejudiciálnej otázky nebol vystavený nebezpečenstvu privodenia si trestného stíhania. Ústavný súd tak v tomto ohľade nabáda na prirodzenú zdržanlivosť, ktorá bude reflektovať mieru nevyhnutnú na splnenie účelu § 130 ods. 2 Trestného poriadku.