Právne vety
- Pri odchýlení sa veľkého senátu od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu v inom zložení nejde o zrušenie, resp. procesne konzekventnú revíziu pôvodného rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu v ním konkrétne posudzovanej veci. Nové rozhodnutie veľkého senátu je „len“ kryštalizáciou judikatúrnej tvorby právneho názoru v skutkovej situácii určitého typu, ktorá je spojená s prelomením skoršieho právneho názoru na horizontálnej línii názorovej konkurencie (v rámci najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu), aj keď s účinkami záväznosti nielen pre aktuálne posudzovanú vec, ale aj so zákonom ustanoveným atribútom širšej následnej záväznosti (§ 48 ods. 3 CSP, § 466 ods. 3 SSP) orientovanej na rozhodovanie senátov súdu, ktorého súčasťou je veľký senát (najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu), s aplikačnými účinkami pro futuro.
- Zákonná úprava neustanovuje na prelomenie skoršieho právneho názoru veľkého senátu jeho novým rozhodnutím žiadne osobitné kritériá (ako napríklad podmienku mimoriadnej excesívnosti skoršieho právneho názoru). Vždy však ide o právny názor, ktorý je kľúčový pre rozhodovanie určitej kategórie vecí a ktorý zároveň musí byť spôsobilý podmieniť odlišné rozhodnutie v novoposudzovanej veci, ako aj v ďalších veciach patriacich do dotknutej kategórie prípadov.
- Prijatie stanoviska zjednocujúceho odlišné právne názory veľkých senátov (veľkého senátu v odlišnom zložení) síce zákon predpokladá, nie je však automaticky podmienkou ďalšieho rozhodovania po zmene právneho názoru veľkého senátu produkovanej jeho novým rozhodnutím. Ak k prijatiu zjednocujúceho stanoviska dôjde, na základe zákonnej úpravy sa mení záväznosť ostatného právneho názoru veľkého senátu pre senáty najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu (§ 48 ods. 3 CSP, § 466 ods. 3 SSP) na záväznosť prijatého stanoviska pre senáty príslušného kolégia týchto súdov [§ 21 ods. 3 písm. a), § 24e ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.]. Pokiaľ sa však stanovisko neprijme, nesmie dôjsť k odmietaniu spravodlivosti, a teda pri rozhodovaní platí prvá alternatíva záväznosti podľa predchádzajúcej vety.
- Z povahy procesného postupu zavŕšeného odlišným rozhodnutím veľkého senátu pri následnom rozhodovaní o dotknutej právnej otázke (podľa zákona záväzne usmernenom ostatným rozhodnutím veľkého senátu) už nie je potrebné a nebolo by zmysluplné predmetnú argumentačnú polemiku opakovať/rekapitulovať a odvolanie sa na ostatné rozhodnutie veľkého senátu integruje aj odkaz na jeho argumentačné vysporiadanie sa so skorším/pôvodným rozhodnutím v relevantných právnych dimenziách; uvedené rovnako platí aj pre ďalšie rozhodovanie po prijatí stanoviska.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa