Prejsť na obsah

JUDIKATÚRA: Prelomenie princípu kasančnej záväznosti

Najvyšší správny súd sa v nasledujúcom rozhodnutí vyjadril k tomu, za akých podmienok môže dôjsť k prelomeniu princípu kasačnej záväznosti.

Zdroj: pexels.com

Právne vety

  1. Správny orgán je v princípe vždy viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v jeho zrušujúcom rozsudku, a nemôže si sám vybrať, či tento právny názor bude, alebo nebude nasledovať. Ide však o princíp, ktorý má svoje výnimky. Tieto výnimky však nebudú časté a splnenie podmienok pre takéto výnimky treba vykladať primerane reštriktívne. Iba nesúhlas s právnymi názormi vyslovenými správnym súdom, nestotožnenie sa správneho orgánu s právnym riešením zvoleným správnym súdom, nepostačuje na to, aby sa princíp kasačnej záväznosti výnimočne neuplatnil.
  2. Kasačná záväznosť zrušujúceho rozsudku môže byť v prvom rade prelomená zmenou skutkových okolností (dostatočným odlíšením skutkových okolností), ktoré tu boli v čase rozhodovania správneho súdu a na ktorých svoj právny názor založil správny súd v zrušujúcom rozsudku (napr. Bobek, M., Kühn, Z., et al.: Judikatura a právní argumentace. Praha: Auditorium, 2013, s. 105. ISBN 978-80-87284-35-3). V druhom rade môže byť kasačná záväznosť prelomená aj zmenou aplikovateľného právneho stavu, pričom zmena právneho stavu môže spočívať jednak vo formálnej zmene na vec aplikovaného práva v zmysle zmeny znenia právnych predpisov s tým, že v takomto prípade je potom potrebné dbať na pravidlá uvedené v príslušných prechodných ustanoveniach.
  3. Kasačná záväznosť môže byť prelomená aj v prípade zmeny ustálenej rozhodovacej praxe vykonanej Najvyšším správnym súdom (nie v rozhodnutiach nižších správnych súdov), a to predpísaným postupom. Táto zmena je v zásade možná len prostredníctvom rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu alebo prostredníctvom prijatia stanoviska k zjednoteniu odlišnej rozhodovacej praxe pri výklade zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu alebo jeho senátov (a to s poukazom na § 24e ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) K zmene rozhodovacej praxe môže dôjsť tiež prostredníctvom prijatia stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach správnych súdov (§ 24e ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z.). Do tretice je táto zmena možná ako dôsledok rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie rozhodujúceho podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v prejudiciálnom konaní, a to ak z tejto relevantnej zmeny ustálenej rozhodovacej praxe nevyplýva, že teleso ju meniace chcelo časové účinky tejto zmeny obmedziť výlučne do budúcnosti a nevztiahnuť ju aj na prebiehajúce konania.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM

Mesačné

Platba kartou

9,90

Objednať
Zľava 17%

Ročné

Platba kartou

99

118.80€

Objednať
Zľava 17%

Ročné

Platba faktúrou

99

118.80€

Objednať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie