JUDIKATÚRA: Určenie spornej skutočnosti v dedičskom konaní

Právne vety

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vzhľadom na nesporový charakter konania o dedičstve je potrebné sporné otázky riešiť v sporovom konaní. Jedným z okruhov sporov o dedičské právo sú teda situácie, keď rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutkových okolností. V takomto prípade, ak nedôjde k zmierlivému riešeniu spornej skutkovej otázky, súd (notár) odkáže uznesením toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, pričom na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac (§ 194 ods. 1 CMP). Žaloba podaná na základe odkazu notára je určovacou žalobou na určenie spornej skutočnosti. Je pritom zrejmé, že otázka, či určitá osoba žila s poručiteľom aspoň rok v spoločnej domácnosti, je otázkou skutkovou, na ktorej základe je možné následne právne kvalifikovať, či niekto je alebo nie je dedičom. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (OSP), ktorá upravovala odkaz na sporové konanie tak, že odkázaný dedič mal „svoje právo“ uplatniť žalobou (išlo teda o uplatnenie celého dedičského práva, nie len spornej skutkovej otázky), súčasné znenie ustanovenia § 194 ods. 1 CMP výslovne ukladá notárovi, že má odkázať dediča, „aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou“. Predmetom žaloby teda nemá byť dedičské právo ani právne otázky (napr. platnosť alebo neplatnosť závetu), ale len určenie spornej skutočnosti, teda skutkovej otázky.