JUDIKATÚRA: Určenie tarifnej hodnoty predmetu sporu a výška trov konania

Právne vety

1. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia, a tým aj tarifnej hodnoty vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov preferuje hodnotu sporného práva. V sporoch o určenie vlastníckeho práva k veci je základná sadzba tarifnej odmeny hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor.
2. Hodnotu (cenu) veci možno okrem znaleckého posudku (III. ÚS 600/2023) nepochybne určiť aj iným vhodným spôsobom. Pritom nemožno vylúčiť ani to, aby súd vychádzal z ceny, ktorá nie je stranami spochybňovaná, ak existuje predpoklad, že vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Ak sťažovateľ ako strana sporu skutkové tvrdenie žalobkyne o hodnote nehnuteľnosti nespochybnil ani ho nepoprel a z tejto hodnoty vychádzal aj pri svojom vyčíslení trov konania, neobstojí argumentácia okresného súdu použitá pre odôvodnenie aplikácie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky o tom, že hodnotu veci nebolo možné určiť na základe vykonaných dôkazov, resp. ju bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Aj cenu nehnuteľnosti je možné v kontexte prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany zaradiť ku skutkovým tvrdeniam, ktoré majú právo a zároveň povinnosť uvádzať strany sporu (§ 149 v spojení s § 151 ods. 1 CSP).
3. Popretie takéhoto skutkového tvrdenia zo strany okresného súdu v podstate znamená, že v sporovom konaní, ktoré je ovládané prejednávacou zásadou, s ktorou je nerozlučne spojená zásada formálnej pravdy a procesná zodpovednosť strán sporu za jeho výsledok, bol uplatnený vyšetrovací princíp a zásada materiálnej pravdy, ktorá je typická pre mimosporové konanie. Takáto neprípustná iniciatíva okresného súdu celkom zjavne vyústila do zvýhodnenia jednej z procesných strán s negatívnym dopadom na práva protistrany, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.