Právna veta:
Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine) neznamená, že výživné má byť určené v takej výške, aby príjmy rodičov po zohľadnení výživného boli rovnaké, t. j. súd nemôže len matematicky určiť výživné vo výške polovice rozdielu príjmov oboch rodičov, ale (okrem zohľadnenia oprávnených výdavkov rodičov) musí vychádzať aj z odôvodnených potrieb detí a z toho, ako rodičia tieto potreby zabezpečujú.
