Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo na pripomienkovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o probačných a mediačných úradníkoch. Cieľom je posilniť uplatňovanie restoratívnej justície, zefektívniť výkon alternatívnych trestov a zosúladiť národnú úpravu s európskymi štandardmi.
Jedným zo základných cieľov návrhu zákona je vyzdvihnúť význam restoratívnych prístupov v trestnom konaní, zohľadniť postoj páchateľa, ktorý prevezme zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným (v mediácii) dospejú k vzájomnej dohode na odstránení ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti s trestným činom, čo sa môže premietnuť do umožnenia skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a podporiť tak úspešnejšiu reintegráciu páchateľa do spoločnosti.
Aplikačná prax a navrhované zmeny v súvislosti s restoratívnou justíciou si vyžadujú, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činnosti v procese mediácie a probácie. Cieľom je precizovať jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka do exaktnejšej podoby posilňujúcej jeho mandát, a ktorá korešponduje aj s európskymi štandardmi.
Doterajšia aplikačná prax a zmeny v spoločnosti v súvislosti s restoratívnou justíciou si vyžadujú, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činnosti v procese probácie a mediácie zo strany probačných a mediačných úradníkov, ale aj stanoveniu povinností na strane páchateľov.
Probácia patrí k najvyužívanejším opatreniam modernej trestnej justície. Vo väčšine hospodársky vyspelých štátov je v súčasnosti väčší počet osôb skôr pod dohľadom tzv. probačnej služby, ako osôb v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. To, čo probáciu k tomuto výsostnému postaveniu medzi ostatnými spôsobmi trestania predurčuje, je jej mimoriadna pružnosť. Žiadnu inú sankciu alebo opatrenie nie je možné prispôsobiť individualite každého páchateľa, respektíve jeho kriminogénnym potrebám alebo rizikovým faktorom a zároveň v podmienkach jej výkonu zohľadniť aj závažnosť a následky samotného deliktu. Jedným zo základných predpokladov pre rozhodovanie o uložení adekvátnej sankcie, a to najmä z pohľadu jej individualizácie, je dostatočné množstvo informácií o páchateľovi a jeho aktuálnej životnej situácii. Efektivita výkonu alternatívneho trestu alebo sankcie vykonávanej v spoločnosti (tzv. komunitná sankcia) sa priamo odvíja od podmienok vytvorených pre ich výkon, s čím súvisí aj príprava podkladov pre vhodné uloženie týchto alternatívnych trestov.
V súvislosti s uvedeným je však potrebné jedným dychom dodať, že efektívnosť výkonu probácie a mediácie a efektívnosť výkonu restoratívnej justície vyžaduje účinné zabezpečenie primeraných ľudských a finančných zdrojov. Štruktúra, postavenie a zdroje oblasti probácie a mediácie a služby restoratívnej justície musia zodpovedať objemu a zložitosti úloh a povinností, ktorými sú probační a mediační úradníci poverení, pričom dôraz je kladený na ich vysokú odbornosť, keďže zabezpečujú a vykonávajú komunitné sankcie, tzn. probačnú službu či poskytujú službu restoratívnej justície.
Na základe uvedeného je cieľom navrhovanej zmeny zákonnej úpravy, ktorá nateraz nenaplnila ambiciózne ciele stanovené zákonodarcom pri jej tvorbe, precizovať právnu úpravu výkonu probácie a mediácie a prispôsobiť ju potrebám aplikačnej praxe, ako aj štandardom iných moderných európskych krajín s cieľom modernizovať sankčný mechanizmus štátu. Po viac ako 20 rokoch od prijatia pôvodnej úpravy tohto zákona, došlo k výrazným zmenám v právnej úprave na medzinárodnej scéne, aj prostredníctvom vyššie uvedených medzinárodných dokumentov, avšak aj napriek týmto skutočnostiam zákonodarca nepristúpil k výraznejšej zmene dotknutého právneho predpisu.
