Slovenská republika sa chystá zaviesť prvú celonárodnú architektonickú politiku – strategický dokument, ktorý má priniesť vyššiu kvalitu vystavaného prostredia, posilniť ochranu kultúrnych a prírodných hodnôt krajiny a zlepšiť úroveň bývania, verejných priestorov a architektúry.
Podľa Štúdie architektonických politík v Európe (Architecture Policies in Europe, The Architects’, Council of Europe 2023) je Slovensko jednou z posledných dvoch krajín EU, ktorým takáto politika ešte chýba.
Architektúra ako základný prvok kultúry a života v európskych krajinách zohráva dlhodobo významnú úlohu pri utváraní verejného priestoru, prostredia pre každodenný život, aj hodnotového rámca spoločnosti. Potvrdzuje to Davoská deklarácia (2018) so svojou víziou vysokokvalitnej Baukultur, iniciatíva Európskej komisie Nový európsky Bauhaus, ktorá prepája udržateľnosť, estetiku a inklúziu v tvorbe priestoru, ako aj Barcelonská deklarácia (2023) – najnovší spoločný postoj európskych ministrov, ktorý architektúru vníma ako hodnotu s významným dopadom na verejné prostredie, kolektívnu identitu a kvalitu života. Tieto princípy nadväzujú aj na rámec udržateľného mestského rozvoja publikovaný Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie, ktorý ako jeden z nástrojov prispieva k praktickému a finančnému napĺňaniu európskych cieľov v predmetnej oblasti. Výsledkom je ucelený politický blok, ktorý vníma architektúru nielen ako dizajn, ale ako strategickú sociálnu, kultúrnu a environmentálnu hodnotu.
Väčšina európskych krajín považuje architektúru za národnú prioritu, pretože ovplyvňuje všetky aspekty života vrátane kultúry, hospodárskeho života a celkovo verejnej sféry. Vysokokvalitné zastavané prostredie zohráva pri hospodárskom raste, sociálnom začleňovaní, odolnosti proti zmene klímy a kultúrnej dynamike významnú úlohu. Cieľom Architektonickej politiky Slovenska je využiť tento potenciál a vytvoriť prierezovú verejnú politiku.
