Ústavný súd SR rozhodol vo veci konania o súlade ustanovenia Trestného zákona týkajúceho sa zákazu činnosti na doživotie s ústavou SR.
Návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona s ústavou podal Krajský súd v Trnave.
Podľa krajského súdu, napadnuté ustanovenie § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona predstavuje legislatívne opatrenie, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi (vodičmi dopravného prostriedku), ktorí spáchali trestný čin (prvýkrát), ktorým bola spôsobená z nedbanlivosti smrť, nie však ochrana pred trestnými činmi páchanými páchateľmi, ktorí „nastúpili kriminálnu kariéru44 a opakovane spáchali trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
V predmetnej veci je tiež podľa krajského súdu potrebné posúdiť, či napadnutá právna úprava rešpektuje požiadavku primeranosti, t. j. či umožňuje uložiť páchateľovi trest primeraný trestnému činu, za ktorý sa trest ukladá, tak aby bola zachovaná rozumná a vyvážená väzba medzi intenzitou verejného záujmu na ochrane spoločnosti a závažnosťou zásahu do základných práv páchateľa. Relevantnosť pre riešenie tejto otázky poskytujú aj okolnosti prejednávanej trestnej veci. V osobe obžalovanej ide o ženu vo veku 43 rokov, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná (nemá záznam v odpise registra trestov), z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú zrejmé dva priestupky ešte z roku 2013, pričom nie sú závažného charakteru. Napriek tomu, že je zrejmé, že v tomto prípade ide u obžalovanej o ojedinelý exces v správaní, ktorého sa nedopúšťala opakovane, súd jej musel obligatórne uložiť trest zákazu činnosti na doživotie, aj keď sa takýto trest javí v tomto prípade ako zjavne neprimerane prísny.
