Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. februára 2026 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 21/2023 nálezom vyslovil nesúlad § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s viacerými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.
V článku sa dočítate (zobrazíte rozkliknutím):
- Napadnuté ustanovenie
- Všeobecne k rozhodnutiu ústavného súdu
- Ústavnoprávne východiská a judikatúra
- Dôsledky rozhodnutia pre prax a legislatívu
Napadnuté ustanovenie
Ustanovenie § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z.:
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Všeobecne k rozhodnutiu ústavného súdu
Návrh na ústavný súd podal verejný ochranca práv, ktorý namietal nedôvodné rozdielne zaobchádzanie pri uplatňovaní nároku na materské medzi mužmi a ženami, a to v prípade príslušníkov ozbrojených síl a policajných zložiek.
Ústavný súd vykonal komparatívnu analýzu osobitného systému sociálneho zabezpečenia (policajti a vojaci) a všeobecného systému. Zistil, že zatiaľ čo nároky matiek sú v oboch systémoch nastavené v podstate identicky, u otcov dochádza k neodôvodnenej diferenciácii.
