Najvyšší správny súd SR 21. júla 2025 prerušil konanie vedené pod sp. zn. 8Svk/11/2024 a podal Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu čl. 8 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 9 ods. 1 smernice o vnútornom trhu s elektrinou. Otázky sa zameriavajú na to, či slovenská legislatíva, ktorá drobným výrobcom elektriny podnikajúcim na základe zjednodušeného povoľovacieho postupu odopiera prístup k zákonným vecným bremenám, patrí do pôsobnosti práva EÚ a či je s ním v súlade.
Podnet vznikol z prípadu malého výrobcu elektrickej energie, prevádzkovateľa malej vodnej elektrárne v Liptovskej Osade. Ten požiadal o zápis zákonného vecného bremena – práva uloženia inžinierskych sietí a výkonu nevyhnutných činností v ochrannom pásme na pozemkoch mimo intravilánu obce, ktoré nevlastní. Katastrálny orgán žiadosť odmietol s odôvodnením, že takéto bremeno môže vzniknúť len podnikateľovi s povolením na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 zákona o energetike, nie však subjektu, ktorý podniká len na základe oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 4 tohto zákona. Správny súd v Banskej Bystrici následne žalobu výrobcu zamietol.
Kasačný súd preto riešil otázku, či sa pojem „držiteľ povolenia“ podľa § 11 ods. 1 a nasl. zákona o energetike vzťahuje aj na podnikateľov využívajúcich zjednodušený oznamovací režim. Zistil, že § 6 ods. 4 a 5 zákona transponuje čl. 8 ods. 3 smernice, ktorý umožňuje malým výrobcom podnikať na základe oznámenia. Súčasná slovenská právna úprava však týmto výrobcom neumožňuje prístup k zákonným vecným bremenám podľa § 11 ods. 1 a 8, hoci tieto bremená majú zabezpečovať jednoduchší vstup na trh a plynulé dodávky elektriny odberateľom. Podľa názoru kasačného súdu môže byť tento stav v rozpore s právom EÚ.
