V zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) sú dva trestné činy, ktoré priamo súvisia s odberom orgánov, tkanív a buniek.
Jeden z nich trestá neoprávnený odber orgánov, tkanív a buniek a druhý zase odber, ktorý môže byť aj oprávnený, ale sú pri ňom prítomné také skutočnosti, v dôsledku ktorých pôjde o konanie v rozpore jednak so zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Páchateľ, ktorý iného zláka, prepraví, prechová, odovzdá alebo prevezme, hoci aj s jeho súhlasom za pomoci tých najrôznejších prostriedkov, ako sú podvodné konanie, lesť, obmedzovanie osobnej slobody, únos, násilie, hrozba násilia alebo inej ťažkej ujmy, či iné formy donucovania, prijatie alebo poskytnutie peňažného plnenia alebo iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, zneužitie svojho postavenia, zneužitie bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia pre účel odobratia orgánov, tkanív alebo buniek z tejto osoby, sa dopustí zločinu obchodovania s ľuďmi. Týmto problémom sa nebudeme zaoberať podrobne, pretože vo väčšine prípadov ide o živého darcu orgánov, tkanív a buniek.
Pod pojmom neoprávnený odber sa rozumie najmä odber osobou, ktorá nemá na túto činnosť príslušné povolenie alebo hoci má príslušné povolenie, ale pri odbere nedodrží zákonom ustanovený postup, odber uskutočnený na osobách, ktorým nebola zákonným spôsobom určená smrť alebo ak sa vykoná odber orgánov, tkanív alebo buniek z tela zosnulej osoby, ktorá za života urobila vyhlásenie, že nesúhlasí s odberom po svojej smrti. Ak dôjde k takémuto odberu orgánov, tkanív a buniek, osoba, ktorá ho vykoná sa dopustí trestného činu neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie. Tento trestný čin pozostáva z troch základných skutkových podstát, a to: 1. neoprávnené odoberanie orgánu, tkaniva alebo bunky zo živej osoby, alebo neoprávnené si zadováženie ľudského orgánu, tkaniva či bunky z takejto osoby pre seba alebo iného, 2. neoprávnená sterilizácia fyzickej osoby, 3. neoprávnené zadováženie si orgánu, tkaniva, či bunky pre seba alebo iného z mŕtvej osoby. Primárnym cieľom tohto trestného činu je, aby v súvislosti s výkonom transplantácií nedochádzalo k neoprávnenému odoberaniu a zadovažovaniu si ľudských orgánov, tkanív a buniek zo živých alebo mŕtvych darcov. Pokiaľ ide o odoberanie orgánov, tkanív a buniek z tiel mŕtvych darcov, takéto konanie páchateľa je postihnuteľné práve podľa poslednej tretej skutkovej podstaty. „Kto neoprávnene sebe alebo inému zadováži z mŕtvej osoby orgán, tkanivo alebo bunku, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“ Trestá sa neoprávnené si zadovažovanie orgánov, tkanív a buniek z tiel zosnulých ľudí, pretože nielen živí ľudia, ale aj mŕtve telá požívajú určitú zákonnú ochranu a nikto na nich nemôže profitovať. „S ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami sa musí zaobchádzať dôstojne, a tak, aby nedošlo k ohrozeniu verejného zdravia alebo verejného poriadku.“ S mŕtvym ľudským telom sa musí zaobchádzať dôstojne, preto takéto konanie je v rozpore so zákonom, ako aj s hodnotami spoločnosti. Taktiež pokiaľ sa dostatočne nezistí totožnosť darcu a neurobia sa mu všetky potrebné testy pred odberom, môže byť vážne ohrozené zdravie nič netušiaceho príjemcu.
V SR sa ročne odoberá z tiel mŕtvych darcov veľa tkanív, najmä kostí. Kosť je okrem krvi najčastejším transplantovaným tkanivom. Otázne ale je, či sú všetky odbery urobené zákonne a či sú aj všetky dostatočne zaznamenané. V SR bol dodnes zistený a objasnený len jeden prípad neoprávneného odoberania orgánov a tkanív z tiel mŕtvych darcov v roku 2003 a odsúdení boli dvaja páchatelia. Následne boli v rokoch 2012 a 2015 zistené spolu dva trestné činy, t. j. bolo podané trestné oznámenie, ale neboli objasnené. V tom jedinom známom a objasnenom prípade Okresný súd v Skalici odsúdil dvoch patológov a uložil im nepodmienečný trest odňatia slobody na šesť a osem mesiacov a zároveň trest zákazu činnosti na 5 rokov. Patológovia nelegálne odoberali ľudské tkanivá – osrdcovníkové vaky a kostné štepy. Podarilo sa to zistiť len vďaka tomu, že ešte fungovali colné kontroly na štátnych hraniciach a patológovia nemali povolenie k vývozu. Na základe svedectva jedného z nich ich udal ich kolega, ktorý o takýchto pravidelných vývozoch vedel. Toto jeho tvrdenie dokazuje skutočnosť, že ide o latentnú trestnú činnosť, ktorú je ťažké zistiť a ešte ťažšie preukázať.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
