Pôsobenie vyššej moci

Postavenie účastníka právnych vzťahov a jeho konanie môže byť ovplyvnené nežiaducim pôsobením vyššej moci, ktoré so sebou prináša právne následky vrátane potenciálneho procesu odškodnenia. Pojem vyššia moc, resp. vis maior nie je žiadnou slovenskou právnou normou explicitne zadefinovaný. V právnej teórii je vyššia moc vnímaná ako kvalifikovaná náhoda, „ktorá za daných podmienok prípadu nie je ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nikým na danom mieste vzhľadom na jej mimoriadnosť a nepredvídateľnosť odvrátiteľná.“ (DULAK, Anton. § 420 [Zodpovednosť za zavinenie]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1458, marg. č. 6.). Vyššia moc teda predstavuje mimoriadnu objektívnu udalosť, ktorá nastane bez pričinenia dotknutej strany, je nepredvídateľná a ani s vynaložením náležitej starostlivosti sa nedá odvrátiť, a bráni dotknutej strane v plnení jej zmluvných alebo zákonných povinností.

Takáto neštandardná udalosť sa vymyká zo všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v civilnom kódexe, v zmysle ktorej je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. „Prevenčná povinnosť neznamená, že ide o povinnosť absolútnu, ktorá za každej situácie zabezpečí, že k žiadnej škode nepríde.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/171/2019, zo dňa 28.09.2021). Posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vyššou mocou a znášanie jej následkov bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu.

Občiansky zákonník v ustanovení § 420 ods. 3 umožňuje povinnému subjektu zbaviť sa zodpovednosti za škodu vzniknutú porušením jeho právnej povinnosti, ak preukáže, že ju nezavinil. Pokiaľ sa teda zodpovednostný subjekt vyviní, škodu by znášal samotný poškodený ako dôsledok bežného životného rizika. Obdobne aj Obchodný zákonník vo svojom ustanovení § 374 upravuje tzv. liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa strana, ktorá porušuje svoje záväzky z dôvodu vplyvu nepredvídateľných vonkajších okolností, ktoré vznikli nezávisle od jej vôle a ktoré nemá možnosť eliminovať, „zbaví“ svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Porušujúca strana musí uniesť dôkazné bremeno, že za škodu nezodpovedá, preto sa očakáva jej aktívny prístup na riešení vzniknutej situácie.