Právna úprava času podľa návrhu rekodifikovaného Občianskeho zákonníka

V súčasnosti účinná občianskoprávna úprava času sa v zásade zameriava na premlčanie a počítanie času. Nasledujúci článok sa venuje novinkám právnej úpravy tejto právnej skutočnosti v rámci rekodifikácie civilného kódexu.

Významu času a jeho počítania sa má vyhradiť osobitná hlava prvej časti nového Občianskeho zákonníka. V prvom diele „Počítanie času“ majú byť zadefinované viaceré pojmy, ktoré doteraz bližšie vysvetľovala právna teória, existujúca judikatúra či zaužívaná prax, avšak vzhľadom na zabezpečenie právnej istoty sa považuje za nevyhnutné ich precizovanie v právnej norme.

Návrh nového Občianskeho zákonníka predpokladá, že základný časový úsek bude určený buď dohodou strán alebo priamo zákonom. Má sa určovať podľa minút, hodín, dní, týždňov mesiacov alebo rokov. Ak bude určený kratšou jednotkou ako je deň, takýto časový úsek by mal začať plynúť od skutočnosti rozhodujúcej pre jeho začiatok a skončiť by mal jeho prirodzeným uplynutím. Ak pôjde o časový úsek určený dňami, mesiacmi alebo rokmi, začne plynúť začiatkom príslušného dňa a skončí uplynutím posledného dňa daného časového úseku.

Ďalej sa navrhuje uzákoniť význam zaužívaných časových pojmov, v ktorých sa má uplatniť právo, uskutočniť úkon alebo splniť povinnosť, nasledovne:

(i)       bezodkladne – ihneď, ako je to možné,

(ii)      bez zbytočného odkladu – čo najskôr tak, aby inému nevznikla škoda, spravidla do 10 dní,

(iii)    začiatkom obdobia – prvých 10 dní daného obdobia, ak z okolností alebo praxe nebude vyplývať inak,

(iv)    v polovici mesiaca – obdobie od 10. do 20. dňa mesiaca, ak z okolností alebo praxe nebude vyplývať inak (pozn. v súčasnosti sa v zmysle ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka polovicou mesiaca rozumie 15 dní),

(v)      v polovici štvrťroka – druhý mesiac štvrťroka (t.z. v polovici 1. štvrťroka to bude mesiac február, v polovici 2. štvrťroka to bude mesiac máj, v polovici 3. štvrťroka to bude mesiac september a v polovici 4. štvrťroka to bude mesiac november), ak z okolností alebo praxe nebude vyplývať inak,

(vi)    koncom obdobia – posledných 10 dní obdobia, ak z okolností alebo praxe nebude vyplývať inak

Pokiaľ bude časový úsek zahŕňať časť mesiaca, na určenie tejto časti bude platiť, že mesiac má 30 dní.

Osobitne sa navrhuje ustanoviť časový úsek bez nepretržitého plynutia určený v mesiacoch alebo rokoch. Ak sa v takomto časovom úseku určenom mesiacmi nebude vyžadovať nepretržité plynutie, bude sa za mesiac považovať 30 dní; pokiaľ by bol daný časový úsek určený rokom, bude sa zaň považovať 365 dní.

Existujúca právna úprava lehoty sa má s drobnými odchýlkami prevziať, pričom samotný pojem lehota sa navrhuje zadefinovať ako „časový úsek určený na uplatnenie práva, uskutočnenie úkonu alebo splnenie povinnosti.“[1] Úplne osobitný paragraf bude venovaný pojmu doba, ktorý má predstavovať „časový úsek, ktorého uplynutie spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práva, povinnosti alebo právneho vzťahu.“[2] Doba začne plynúť dňom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok, na rozdiel od lehoty, ktorá začína plynúť bezprostredne nasledujúci deň po rozhodujúcej skutočnosti. Ďalší podstatný rozdiel, ktorý je medzi lehotou a dobou známy z právnej teórie a má sa pretaviť do legislatívnej úpravy, je koniec príslušného časového úseku. Doba (určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov) uplynie v deň „bezprostredne predchádzajúci dňu, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorom nastala skutočnosť pre jej začiatok.“[3] Posledným dňom doby môže byť aj sobota, nedeľa alebo iný deň pracovného pokoja, čo neplatí pri lehote, pretože ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty ostáva i naďalej najbližší nasledujúci pracovný deň.