Prípustnosť dôkazu výsluchom utajovaného svedka v rozhodovacej činnosti ESĽP

V záujme zachovania základných princípov súvisiacich so zabezpečením práva na spravodlivé súdne konanie musí súd vo vzťahu k prípustnosti dôkazu, ktorý bol získaný výsluchom svedka, ktorého totožnosť je utajená, a možnosti založenia odsudzujúceho rozhodnutia na takom dôkaze posudzovať aspekty, ktoré boli premietnuté do nasledujúcich požiadaviek:

• existencia legitímneho dôvodu pre pripustenie výsluchu svedka s utajenou totožnosťou, ktorým dochádza k obmedzeniu kontradiktórneho spôsobu vedenia výsluchu,
• význam výpovede utajeného svedka pre rozhodnutie (t. j., či ide o základný alebo rozhodujúci podklad pre odsúdenie),
• existencia účinných procesných záruk pre obhajobu, ktoré vyvažovali znevýhodnenie spôsobené pripusteným obmedzením.

Existencia legitímneho dôvodu

Európsky súd pre ľudské práva uznáva v jednotlivých prípadoch aj napriek právu obžalovaného zúčastniť sa výsluchu svedkov prevahu potreby zabezpečiť ochranu utajených svedkov, a to pri existencii relevantných dôvodov. Ako relevantný dôvod pre utajenie totožnosti svedka je objektívna obava svedka z odplaty (odôvodnená obava svedka z represálií). S touto požiadavkou súvisí absolútna nevyhnutnosť obmedzujúceho opatrenia. Uvedená požiadavka je vyjadrením princípu subsidiarity. Ak môže postačiť menej reštriktívne opatrenie, potom treba aplikovať toto opatrenie. Každý zásah do práv obhajoby musí byť v plnom rozsahu podložený nevyhnutnosťou utajenia totožnosti svedka v danej miere. Osobitný relevantný dôvod pre utajenie totožnosti svedka je výsluch policajného agenta. ESĽP považuje za legitímne, pri zabezpečení rešpektovania práv obhajoby, zachovanie anonymity agenta nasadeného v príslušnom prostredí pri odhaľovaní trestných činov utajeným spôsobom, a to z dôvodu zabezpečenia jeho ochrany a ochrany jeho rodiny, ako aj zachovania jeho využiteľnosti pri plnení budúcich úloh. V tejto súvislosti judikatúra berie ohľad na ťažkú úlohu orgánov činných v trestnom konaní súvisiacu s vyhľadávaním a získavaním dôkazov na účely odhaľovania a vyšetrovania trestných činov, v rámci ktorej využíva činnosť agentov, informátorov a utajené praktiky, obzvlášť v boji s organizovaným zločinom a korupciou.[1]

Význam výpovede pre rozhodnutie

Odsúdenie nemôže byť výlučne alebo v prevažnej a rozhodujúcej miere založené na anonymných svedectvách (pozn. svedectvo osoby s utajovanou identitou) ani v prípade existencie dostatočných vyvažujúcich procesných záruk.

V danom kontexte ESĽP vysvetľuje pojem „rozhodujúci“ dôkaz, ktorý treba chápať ako indikujúci dôkaz tak významný alebo dôležitý, že bude pravdepodobne determinujúci pre výsledok prípadu. V prípadoch, keď dôkaz získaný výsluchom utajovaného svedka je podporovaný inými potvrdzujúcimi dôkazmi, posúdenie, či ide o rozhodujúci dôkaz bude závisieť od sily podporných dôkazov. Čím budú ostatné inkriminujúce dôkazy silnejšie, tým bude menej pravdepodobné, že dôkaz od utajovaného svedka bude posudzovaný ako rozhodujúci. V prípade, že svedecká výpoveď utajeného svedka nie je pre odsúdenie rozhodujúca, práva obžalovaného sú obmedzené v podstatne menšej miere.[2] V tejto súvislosti treba uviesť, že sa táto skutočnosť posudzuje aj v prípadoch, ak nie je zrejmé, či ide o výhradný alebo rozhodujúci dôkaz, avšak ide o dôkaz podstatného vplyvu a jeho pripustenie by mohlo predstavovať isté poškodenie práv obhajoby.