Nový návrh Občianskeho zákonníka prináša zmeny aj v oblasti dedičských skupín, pričom tieto zmeny majú za cieľ znížiť počet odúmrti. V tomto článku sa pozrieme na navrhované zmeny v dedičských skupinách a na to, ako môžu ovplyvniť dedičské práva.
Obsah (zobrazíte rozkliknutím):
- Tretia dedičská skupina
- Štvrtá dedičská skupina
- Záver
Rovnako ako doterajšia právna úprava, aj novela Občianskeho zákonníka počíta so štyrmi dedičskými skupinami. Ako vyplýva z brožúry komisie pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka, zmeny sa majú dotknúť len tretej a štvrtej dedičskej skupiny.[1] Zmeny vykonané v paragrafovom znení v navrhovanej právnej úprave prvej a druhej dedičskej skupiny korešpondujú s aktuálnym znením právnej úpravy Občianskeho zákonníka, preto sa im bližšie v tomto článku nebudeme venovať.
Len pre doplnenie dodáme, že dedičské skupiny majú byť upravené v novelizovanom Občianskom zákonníku v § 97 až § 100.
Tretia dedičská skupina
Tretiu dedičskú skupinu vymedzuje aktuálne platný Občiansky zákonník v ustanovení § 475 ods. 1 a ods. 2, podľa ktorého „ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.“
Z uvedeného vyplýva, že podľa súčasnej právnej úpravy sú dedičmi v tretej dedičskej skupine poručiteľovi súrodenci a tzv. spolužijúce osoby, teda tie, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Toto ustanovenie týkajúce sa okruhu dedičov ostáva novelou nedotknuté.
Súčasná právna úprava zároveň zakotvuje, že ak nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Okruh dedičov podľa § 475 ods. 2 bol predmetom posúdenia aj pred Najvyšším súd ČR, ktorý uznesením v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cdo 132/2001 vyvodil právny záver, podľa ktorého: „Odvolací soud správně dovodil, že ustanovení § 475 odst.1 obč. zák. povolává za dědice sourozence zůstavitele a ty, kteří žili se zůstavitelem nejméně po dobu jednoho roku před jeho smrtí ve společné domácnosti a kteří z tohoto důvodu pečovali o společnou domácnost nebo byli na zůstavitele odkázáni výživou, a že podle ustanovení § 475 odst.2 obč. zák. nedědí-li některý ze sourozenců zůstavitele, nabývají jeho dědického podílu stejným dílem jeho děti (tj. synovci a neteře zůstavitele). Nedědí-li však některé z dětí sourozenců zůstavitele, jeho děti (tj. prasynovci a praneteře zůstavitele) již k dědění po zůstavitelce povolány nejsou.“
Aktuálne platná právna úprava tak nepriznáva postavenie dediča v tretej dedičskej skupine prasynovcom a praneteriam poručiteľa.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa