Jedným zo základných subjektov práva je fyzická osoba, ktorá je nositeľom práv a povinností. Predkladaný návrh nového civilného kódexu jej preto venuje osobitnú časť. Nasledujúci príspevok prináša informácie o tom, ktoré doterajšie právne prvky budú prevzaté do novej kodifikácie, a rovnako poukazuje na zmeny a novoty, ktoré sa zavedú vo vzťahu k právnemu postaveniu fyzickej osoby.
Návrh rekodifikovaného znenia Občianskeho zákonníka v druhej časti v prvej hlave venuje jednotlivé ustanovenia fyzickej osoby. Prvý odsek ustanovenia § 168 definuje človeka ako fyzickú osobu so spôsobilosťou na súkromnoprávne práva a povinnosti. Zároveň sa dodáva, že táto spôsobilosť je pre všetky fyzické osoby rovnaká, a žiadna fyzická osoba nemôže byť tejto spôsobilosti ani len čiastočne zbavená a rovnako sa jej nemôže vzdať. Voči navrhovanej definícii bola vznesená zásadná pripomienka, v zmysle ktorej všeobecná spôsobilosť fyzickej osoby nemá byť zúžená iba na súkromnoprávne práva a povinnosti, ale mala by predstavovať generálnu spôsobilosť mať práva a povinnosti. Termín „súkromnoprávne práva a povinnosti“ sa vyskytuje aj v nasledujúcich ustanoveniach, ktorých finálne znenie môže byť upravené.
Spôsobilosť na právne úkony vychádza z existujúcej legislatívnej úpravy, a má byť zadefinovaná ako spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať súkromnoprávne práva a povinnosti. Navrhuje sa klasifikovať ju ako (i) plnú, (ii) čiastočnú a (iii) obmedzenú v rozsahu a spôsobom ustanoveným priamo Občianskym zákonníkom alebo osobitným zákonom.
Tak ako doteraz spôsobilosť na (súkromnoprávne) práva a povinnosti má každá fyzická osoba od svojho narodenia. Má sa precizovať, že narodením sa rozumie narodenie živého dieťaťa. Ak sa dieťa narodí mŕtve, bude sa na neho hľadieť ako by sa nenarodilo. Pri pochybnostiach ohľadom životnosti dieťaťa v čase narodenia, bude platiť, že sa narodilo živé. Túto spôsobilosť bude mať i naďalej počaté dieťa, za podmienky, že sa narodí živé. Zároveň sa navrhuje doplniť, že: „Za deň počatia sa považuje deň, od ktorého prešlo do narodenia dieťaťa 300 dní, ak sa nepreukáže iný deň počatia.[1]“
Zánik spôsobilosti fyzickej osoby na (súkromnoprávne) práva a povinnosti sa viaže na okamih jej smrti. V zákone sa navrhuje výslovne uviesť, že smrť sa zisťuje prehliadkou tela mŕtveho tak, ako to ustanovuje osobitný predpis, a preukazuje sa vystavením verejnej listiny, t. j. úmrtným listom vydávaným príslušným matričným úradom. V súvislosti so zánikom tejto spôsobilosti fyzickej osoby sa v rámci rekodifikačného procesu ponúka doplniť legislatívu o prípady úmrtia viacerých osôb osobitným odsekom v znení „Ak je to právne významné, pri pochybnostiach, ktorá z niekoľkých osôb zomrela skôr, platí, že zomreli súčasne.[2]“
Samostatný § 171 je venovaný problematike vyhlásenia za mŕtveho, ktorý vychádza zo súčasnej legislatívy. Ak smrť nie je možné preukázať prehliadkou tela zosnulého, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu aj bez návrhu, ak sa jej smrť preukáže inak. Z legislatívy sa má vypustiť existujúca možnosť súdu vyhlásiť za mŕtvu nezvestnú osobu, pokiaľ je vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že už nežije. V tejto časti Občianskeho zákonníka sa navrhuje upraviť aj zánik manželstva z dôvodu vyhlásenia manžela za mŕtveho, čo v súčasnosti rieši Zákon č. 36/2025 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o rodine“). Podľa aktuálneho znenia Zákona o rodine je v takomto prípade zánik manželstva určený dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení manžela za mŕtveho. Po novom má manželstvo zaniknúť v deň, ktorý sa bude považovať za deň smrti manžela, ktorý bol vyhlásený súdom za mŕtveho. Ak sa v budúcnosti zistí, že osoba vyhlásená za mŕtvu ešte stále žije, na rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho sa nebude prihliadať. Avšak i naďalej bude platiť, že zaniknuté manželstvo sa obnovovať nebude.
