Pod vplyvom moderných právnych poriadkov ako aj záväzkov Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z viacerých medzinárodných dokumentov, zákonodarca v navrhovanom civilnom kódexe zakotvuje osobitnú formu právnej pomoci pre samostatnú skupinu znevýhodnených dospelých. Podrobnostiam o podporovanom rozhodovaní je venovaný nasledujúci príspevok.
Súčasťou rekodifikácie Občianskeho zákonníka je zavedenie nového inštitútu podporovaného rozhodovania. Táto forma pomoci je zameraná na právnu ochranu dospelých osôb, ktoré sú zraniteľné z dôvodu svojho duševného, mentálneho, fyzického či iného zdravotného obmedzenia. Podporovaným rozhodovaním sa má dotvoriť „komplex právnych inštitútov spolu s tzv. zaopatrovacím plnomocenstvom a opatrovníctvom dospelých inštitucionálny rámec ochrany tých dospelých osôb, na strane ktorých existuje určitý dôvod znevýhodnenia postavenia ako subjektov právnych vzťahov.[1]“ Dospelý, ktorý využije takúto formu pomoci, bude i naďalej prijímať svoje vlastné rozhodnutia a konať vo svojom mene a na svoj účet.
V ustanovení § 199 návrhu Občianskeho zákonníka sa podpora pri rozhodovaní definuje ako súbor opatrení na zabezpečenie:
(i) prístupu fyzických osôb k pomoci pri právnych úkonoch
(ii) primeraných záruk na zabránenie zneužitiu pomoci pri právnych úkonoch
(iii) pomoci pri strate schopnosti fyzickej osoby prejaviť svoju vôľu.
Pomoc pri právnych úkonoch sa má poskytovať podporovanému pri prijímaní jeho vlastných rozhodnutí, pričom sa zdôrazňuje rešpektovanie práva, vôle a voľby fyzickej osoby, ktorá túto pomoc potrebuje pre vymedzený účel, v záležitostiach a v rozsahu, ktoré určí.
V rámci podporovaného rozhodovania budú vystupovať subjekty podporca a podporovaný.
Podporcom môže byť fyzická alebo aj právnická osoba. Návrh Občianskeho zákonníka vymedzuje podporcu negatívne. Podporcom nemôže byť (i) osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, (ii) osoba, ktorej záujmy sú v kolízii so záujmami podporovaného, ani (iii) pobytové zariadenie sociálnej služby, v ktorom je podporovaný prijímateľom, a ani jeho zamestnanec. Podporca musí konať iba osobne. Pripúšťa sa, aby podporovaný mohol mať viac podporcov. Pokiaľ títo podporcovia nebudú mať vymedzený rozsah svojho konania, zákon predpokladá, že budú konať spoločne a nerozdielne.
Podporovaným môže byť výlučne fyzická osoba, ktorou je „ten, kto má ťažkosti s rozhodovaním v určitých veciach a rozhodne sa využiť pomoc tretieho subjektu pri prijímaní vlastných rozhodnutí[2]“.
Podporované rozhodovanie bude vznikať na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi podporcom a podporovaným, ktorá si bude vyžadovať formu notárskej zápisnice. Účinnosť tejto dohody nastane dňom registrácie v notárskom centrálnom registri listín. V súlade s ustanovením § 73k ods. 1 Notárskeho poriadku zabezpečí príslušný notár uloženie notárskej zápisnice o uzatvorení zmluvy o podporovanom rozhodovaní do notárskeho centrálneho registra listín v deň jej podpísania. V Českej republike podobný typ zmluvy (smlouvu o nápomoci) schvaľuje súd, a až dňom schválenia zo strany súdu táto zmluva nadobudne účinnosť. Český súd zmluvu neschváli, pokiaľ by záujmy podporcu odporovali záujmom podporovaného. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje základná filozofia podporovaného rozhodovania rešpektovať rozhodnutia podporovanej osoby a jej autonómiu bez nahrádzania jej vôle zo strany podporcu. Je otázne, či a v akej miere bude notár skúmať splnenie účelu podporovaného rozhodovania pri spisovaní notárskej zápisnice, a ako bude postupovať v prípade pochybností. V rámci pripomienkového konania bola požiadavka notárskej zápisnice namietaná ako zbytočná administratívna a finančná záťaž, ktorá môže v konečnom dôsledku znevýhodneným dospelým znemožniť využívanie tohto nového právneho inštitútu.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
