Jedným z kľúčových prvkov súkromnoprávnej legislatívy je právny úkon. Návrh štvrtej hlavy rekodifikovaného Občianskeho zákonníka upravujúci právne úkony je okrem číslovania paragrafov jednotlivých ustanovení doplnený o názvy, resp. stručný popis, čo robí text prehľadnejší a uľahčuje orientáciu v novej právnej norme. V tejto hlave sa zavádzajú viaceré predpoklady, domnienky, či fikcie, ako aj nové súkromnoprávne inštitúty, ktorých inkorporácia do právneho poriadku vyplynula z praxe. Aktuálny návrh rekodifikačnej komisie neobsahuje súčasnú všeobecnú úpravu odporovateľnosti právnych úkonov, ani nekonkretizuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ako je tomu doteraz.
Ustanovenie § 34 aktuálne platného a účinného Občianskeho zákonníka vymedzuje právny úkon ako „prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“ Podľa návrhu nového civilného kódexu sa má citovaná definícia doplniť a má znieť nasledovne „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré z neho vyplývajú a ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“ Základné náležitosti právneho úkonu ostali nezmenené.
Právny úkon, ktorý je urobený osobou nemajúcou spôsobilosť na právne úkony, sa v súčasnosti považuje za neplatný. Do budúcna sa navrhuje, aby spôsobilosť osoby na vykonanie určitého právneho úkonu bola predpokladom platnosti tohto úkonu. Pokiaľ aj osoba nebude dostatočne spôsobilá na právne úkony, táto skutočnosť nespôsobí neplatnosť (i) zmluvy, ktorá bude takejto nespôsobilej osobe výlučne na prospech, ani (ii) bežnej zmluvy nízkej hodnoty, ak táto nebude zjavne v neprospech nespôsobilej osoby. Precizuje sa úprava neplatnosti právneho úkonu uskutočneného osobou v dočasnej duševnej poruche. Zamýšľa sa do zákona zaviesť domnienku platnosti právneho úkonu v prípade pochybností.
Značnému prepracovaniu bola podrobená aj forma právneho úkonu. „Reaguje sa na kontinuálne narastajúci význam elektronickej komunikácie v právnom styku, precizuje sa úprava právnych úkonov v elektronickej forme pri súčasnom zachovaní právnej istoty.“[1] Dodržanie určitej formy právneho úkonu sa bude vyžadovať iba ak to bude ustanovené zákonom alebo dohodou strán, a to spravidla na celý právny úkon. Rovnaká forma ustanovená pre právny úkon by sa mala automaticky vzťahovať aj na zmenu a zrušenie vzniknutého záväzku. Ak však pôjde o zmluvu, ktorú strany uzatvoria v určitej (nimi dohodnutej) forme, bude sa vychádzať z predpokladu, že táto forma platí aj pre zmenu a zrušenie zmluvného záväzku. Pokiaľ nebude dodržaná ustanovená forma právneho úkonu, bude to mať za následok jeho neplatnosť. Na druhej strane, ak si formu právneho úkonu dohodnú strany, ale túto nedodržia, a aj napriek tomu aspoň jedna strana so súhlasom druhej strany poskytne plnenie, daný úkon sa bude považovať za platný. Obdobná úprava sa má týkať aj formy požadovanej pri uzavretí zmluvy.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
