REKODIFIKÁCIA OZ: Zastupovanie pri právnych úkonoch podľa návrhu rekodifikovaného Občianskeho zákonníka (1. časť)

Zastupovanie osôb v rôznych situáciách je bežnou súčasťou právneho styku. Nasledujúci príspevok prináša základné informácie o pripravovaných zmenách týkajúcich sa právneho inštitútu zastúpenia, ktoré má priniesť rekodifikovaný Občiansky zákonník.

Všeobecne o zastupovaní pri právnych úkonoch

V rámci rekodifikácie civilného kódexu sa navrhuje zjednotiť a simplifikovať právnu úpravu zastupovania. Definícia zástupcu vychádza z existujúcej podstaty, pričom pôjde o osobu, ktorá je oprávnená uskutočniť v mene iného právny úkon. Navrhuje sa vypustiť dovetok „Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.“ Uvedené sa má nahradiť osobitným paragrafom upravujúcim účinky zastúpenia v znení „Z právnych úkonov zástupcu vznikajú právne následky priamo zastúpenému“, nakoľko konanie zástupcu môže spôsobiť aj zmenu či zánik práv a povinností, alebo iné právne konsekvencie.

Oprávnenie na zastupovanie bude vznikať tak ako doteraz, zo zákona alebo z rozhodnutia orgánu verejnej moci, kedy pôjde o tzv. zákonné zastúpenie. Okrem toho bude môcť oprávnenie vzniknúť aj na základe prejavu vôle zastúpenej osoby, t. j. na základe plnomocenstva, pričom tento spôsob vzniku oprávnenia má nahradiť odbornosťou kritizovanú dohodu o plnomocenstve.

Nová všeobecná zákonná domnienka „Ak nie je zjavné, že niekto zastupuje iného, platí, že koná vo vlastnom mene.“ má nahradiť pôvodné ustanovenie § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

S cieľom odstrániť pochybnosti, či je zástupca oprávnený vykonať aj také úkony, ktoré z oprávnenia výslovne nevyplývajú, sa do novej občianskoprávnej úpravy navrhuje zadefinovať rozsah zastúpenia v znení „Zástupca je oprávnený zastupovať zastúpeného v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu zastúpenia.“

Pri zastupovaní bude zástupca konať osobne. I naďalej bude zástupca môcť poveriť tzv. substitúta na zastupovanie, ak táto možnosť bude vyplývať zo zákona, z rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo zo samotného plnomocenstva. Každé takéto odvodené oprávnenie bude možné ukončiť samostatne. Zastúpený však nemusí vedieť o všetkých substitútoch, a preto sa navrhuje v zákone explicitne vyjadriť, že zánikom alebo obmedzením (hlavného) oprávnenia na zastupovanie zaniká alebo sa obmedzuje aj substitučné oprávnenie. Zástupcovi sa zároveň ukladá notifikačná povinnosť informovať substitúta, ktorého splnomocnil, o takomto zániku, resp. obmedzení oprávnenia.

Nemožnosť zastupovania pri konflikte záujmov bude koncipovaná širšie a bude sa vzťahovať nielen na prípady, ak by boli záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného, ale aj na prípady, keď zástupca bude zastupovať tretiu osobu a záujmy tejto tretej osoby by boli v rozpore so záujmami zastúpeného (ide o tzv. prenesený stret záujmov). V tejto súvislosti sa navrhuje v zákone zadefinovať výnimku pri konflikte záujmov, v zmysle ktorej bude zastúpený viazaný úkonmi splnomocneného zastupujúceho, a to aj napriek priamemu či prenesenému stretu záujmov, pokiaľ zastúpený pri udeľovaní plnomocenstva o dôvodoch stretu záujmov vedel, resp. musel vedieť.