Rešpektovanie práv párov rovnakého pohlavia v Slovenskej republike

V zmysle čl. 41 ods.1 Ústavy SR je manželstvo jedinečný zväzok muža a ženy, čo už na prvý pohľad môže vzbudzovať oprávnené obavy o rešpektovanie práv osôb rovnakého pohlavia, žijúcich v partnerskom zväzku.

Na čl. 41 ods.1 Ústavy SR je totiž naviazaných viacero čiastkových práv, ako napríklad právo na trvalý pobyt a podobne.

Neexistuje európsky konsenzus na tom, aký by mal byť rozsah práv a povinností vyplývajúcich zo zväzku dvoch osôb rovnakého pohlavia a ani úroveň právnej ochrany z hľadiska právnej sily jej prameňa.

ESĽP pri tejto príležitosti pravidelne komparuje právne úpravy v členských štátoch Rady Európy v súvislosti so sťažnosťami, ktoré namietajú nedostatočnú právnu ochranu súžitiu osôb rovnakého pohlavia v kontexte čl. 12 Dohovoru. Aktuálny prístup ESĽP vychádza z nateraz precedentného rozhodnutia vo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku (z 22. novembra 2010, č. 30141/04), kde ESĽP konštatoval, že nedošlo k porušeniu čl. 12 Dohovoru (právo na manželstvo) a ani k porušeniu čl. 14 (zákaz diskriminácie) Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života).

Podľa jeho názoru nemožno jednoznačne vysloviť, s ohľadom na rozdielnu prax v zmluvných štátoch, že právo uzatvoriť manželstvo garantované čl. 12 Dohovoru je za každých okolností aplikovateľné len na osoby opačného pohlavia a rovnako teda ani "nie je možné vysloviť, že čl. 12 nie je aplikovateľný v prípade sťažnosti sťažovateľov". Článok 12 Dohovoru však nezakladá štátom povinnosť umožniť párom rovnakého pohlavia uzatvoriť manželstvo.

Otázka zavedenia registrovaných partnerstiev sa stále vyvíja, ale pri jej riešení sa nedosiahol konsenzus, čo znamená, že štáty disponujú voľnou úvahou v načasovaní zavedenia prípadných legislatívnych zmien. ESĽP uviedol, že vnímanie inštitúcie manželstva súvisí s hlboko zakorenenými sociálnymi a kultúrnymi pomermi tej-ktorej krajiny, a poukázal na to, že vnútroštátne orgány môžu najlepšie posúdiť a reagovať na potreby spoločnosti v tejto oblasti. ESĽP ponechal na štát, aby posúdil a rozhodol, či poskytne párom rovnakého pohlavia možnosť uzavrieť manželstvo.

V rozsudku vo veci Hämäläinen proti Fínsku (zo 16. júla 2014, č. 37359/09) ESĽP zopakoval svoju judikatúru, podľa ktorej čl. 12 Dohovoru nemožno vykladať tak, že ukladá povinnosť zmluvným štátom poskytovať párom rovnakého pohlavia prístup k manželstvu.) Podľa ESĽP čl. 12 Dohovoru: "... zaisťuje základné právo muža a ženy uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu. Článok 12 pre reguláciu manželstva výslovne stanovuje vnútroštátne právne predpisy. Tým zakotvuje tradičné poňatie manželstva medzi mužom a ženou [pozri Rees proti Spojenému kráľovstvu (zo 17. októbra 1986, č. 9532/81)]. Aj keď je pravda, že niektoré zmluvné štáty rozšírili manželstvo aj na partnerov rovnakého pohlavia, čl. 12 nemožno vykladať tak, že ukladá povinnosť zmluvným štátom poskytovať prístup k manželstvu párom rovnakého pohlavia."

V prípade Oliari a ostatní proti Taliansku (z 21. júla 2015, č. 18766/11 a č. 36030/11) zohľadnil ESĽP meniace sa podmienky v Taliansku a potrebu praktickej a účinnej aplikácie Dohovoru. Konštatoval porušenie čl. 8 Dohovoru z dôvodu absencie právnej úpravy súžitia párov rovnakého pohlavia. Avšak zamietol ako zjavne nepodložené námietky týkajúce sa údajného porušenia práva uzavrieť manželstvo (čl. 12 Dohovoru), a to tak samostatne, ako aj v spojení so zákazom diskriminácie (čl. 14 Dohovoru). Keďže Dohovor nemá zaručovať práva, ktoré sú teoretické alebo iluzórne, ale práva, ktoré sú praktické a účinné, za súčasného stavu by bola uplatniteľnosť čl. 12 Dohovoru na páry rovnakého pohlavia "iluzórna".

Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-673/16 (Coman) vyplýva, že vzťah existujúci medzi párom, ktorý tvoria osoby rovnakého pohlavia, môže patriť pod pojem „súkromný život„, ako aj pod pojem „rodinný život„ z rovnakého dôvodu ako v prípade páru opačného pohlavia, ktorý sa nachádza v rovnakej situácií. Jeho záver konkretizuje obsah práva na rodinný život tak, ako je definovaný v Charte základných práv EÚ. V rozsudku Coman sa súdny dvor nevyhol ani pojmu „manželský partner„. V zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, je podľa súdneho dvora tento pojem rodovo neutrálny. Môže zahŕňať manželského (registrovaného) partnera aj rovnakého pohlavia. Koncept rodovo neutrálneho pojmu manželský partner, hoci vymedzený len na účely použitia citovanej smernice, je tak už pevnou súčasťou výkladu práva EÚ.