Od 1. februára 2023 bude účinná novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zavádza povinné využívanie elektronickej platformy pre všetky zákazky.
O zmenách v zákone o verejnom obstarávaní, ale aj iných aktuálnych otázkach sme sa rozprávali s predsedom Únie profesionálov verejného obstarávania pánom Jurajom Tkáčom.
Aké novinky nás čakajú v rámci legislatívnych zmien v roku 2023?
Pravdepodobne najväčšou novinkou v roku 2023 v oblasti verejného obstarávania je zavedenie povinnej štátnej elektronickej platformy pre všetky zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky. Laicky povedané, kým doteraz mohla komunikácia medzi verejnými obstarávateľmi a uchádzačmi pri podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou prebiehať aj v iných súkromných certifikovaných systémoch, zákonodarca stanovil, že od prvého februára 2023 chce mať štát monopol a dohľad nad touto komunikáciou. Pre informáciu povinná štátna elektronická platforma sa musí použiť pre všetky zákazky od 10 000 EUR do približne 200 000 EUR (tovary a služby) resp. 5,3 mil. EUR (stavebné práce).
Hoci je v parlamente momentálne predložená väčšia novela zákona o verejnom obstarávaní, táto sa povinnosti používať elektronickú platformy netýka a je teda možné očakávať, že rok 2023 bude vo verejnom obstarávaní rokom začatia používania štátnej elektronickej platformy.
Proces verejného obstarávania je na Slovensku príliš dlhý. Od vypísania verejného obstarávania, po uzatvorenie zmluvy prejde i niekoľko mesiacov. Čím odôvodňujete tento stav? Je podľa Vášho názoru súčasný zákon dostatočne flexibilný? V čom sa vieme poučiť zo zahraničia?
Pravdepodobne Vás moja odpoveď prekvapí, ale samotný zákon nie je dôvodom extrémnej dĺžky verejných obstarávaní v porovnaní so zahraničím. Podľa súčasného zákona, pri dodržaní minimálnych zákonných lehôt, je možné zákazku s nízkou hodnotou realizovať cca za jeden (tovary a služby) až dva týždne (stavebné práce). Podlimitnú zákazku je pri dodržaní lehôt možné stihnúť zrealizovať za jeden mesiac a veľké nadlimitné zákazky približne za tri mesiace.
Napriek tomu však zákazka v porovnaní už len so susednými krajinami trvajú násobne dlhšie. Hlavným problémom na Slovensku je častá nejednoznačnosť výkladu verejného obstarávania. Uvediem príklad: uchádzač predloží doklad, ktorý je na prvý pohľad nedostatočný na splnenie podmienok účasti danej zákazky. V súvislosti s tým vzniká otázka či je možné takéhoto uchádzača vylúčiť, alebo môže v rámci vysvetlenia len vysvetliť predložený doklad prípadne je možné nahradiť daný doklad úplne iným dokladom. Táto neistota sa prejavuje najmä pri kontrole obstarávaní, ktoré aj kvôli takýmto nejasnostiam trvajú na Slovensku extrémne dlho. Pre objektívnosť treba uviesť, že viaceré verejné obstarávania trpia až detskými chybami a je potrebné ich následne opakovať.
Ďalším, ak zrejme ešte významnejším aspektom majúcim vplyv na dobu trvania verejného obstarávania je nízka kvalita súťažnej dokumentácie alebo predložených ponúk. Tieto nedostatky vyvolávajú potrebu vysvetľovania, upravovania a tiež majú za následok revízne postupy čo môže znamenať aj niekoľkonásobné predĺženie vyššie uvedených lehôt.
Vysoká inflácia narušila a možno ešte aj naruší v tomto roku realizáciu množstva projektov, keďže dodávatelia nie sú alebo nebudú schopní plniť zmluvy v dohodnutých zmluvných podmienkach, ktoré boli vysúťažené ešte pred vypuknutím energetickej krízy a vojny na Ukrajine. Podobný prípad nastal napríklad na železniciach minulý rok (https://e.dennikn.sk/2780109/zsr-prisli-o-dodavatela-elektriny-a-denne-ich-to-stoji-stovky-tisic-eur-s-a-enom-sa-zrejme-uvidia-na-sude/), keď dodávateľ elektriny vzhľadom na nepredvídateľnú situáciu nevedel zabezpečiť cenu elektriny v dohodnutých cenách. Výsledkom bolo, že správca železničnej infraštruktúry musel vypísať nové verejné obstarávanie a platiť spotové (trhové) ceny. Čo by ste poradili verejným obstarávateľom, aby podobným prípadom predchádzali? Akú moc zohrávajú inflačné doložky pri definovaní podmienok obstarávania?
Použitie inflačných doložiek z pohľadu legislatívy verejného obstarávania nie je novinkou. Možnosť zakotviť inflačnú doložku do zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania zaviedol už zákon č. 343/2015 Z. z. v ustanovení § 18. Napriek tomu ich použitie až do minulého roka bolo len veľmi ojedinelé. Verejní obstarávatelia argumentovali princípom hospodárnosti vynakladania verejných zdrojov. Súčasná situácia donútila nielen samotných verejných obstarávateľov, ale priamo štát vysporiadať sa s potrebou zakotvenia inflačných doložiek do verejných obstarávaní. Za týmto účelom Ministerstvo dopravy SR vydalo metodický pokyn, ktorým stanovilo vzorec pre výpočet inflačných vplyvov na projekty z verejných obstarávaní.
Predmetný metodický pokyn sa však týka len stavebných prác a teda napr. na zákazku v oblasti dodávky elektrickej energie ho nie je možné aplikovať. Ak čelia verejní obstarávatelia potrebe upraviť už vysúťažené zmluvy, je možné uzatvoriť s dodávateľom dodatok, pritom je však potrebné rešpektovať metodické usmernenia ÚVO k dodatkom.
Pri pripravovaných zákazkách môže verejný obstarávateľ využiť napr. prípravné trhové konzultácie. Ide o inštitút, ktorý umožňuje verejnému obstarávateľovi legálne sa stretnúť s trhom a napr. aj konzultovať potrebu inflačných doložiek. Vplyv inflácie na zmluvy týkajúce sa dodávok energií sme analyzovali aj na UPVO HN konferencií koncom minulého roka.
Verejní obstarávatelia ako hlavný / jediný parameter pri určení víťazného uchádzača používajú najčastejšie kritérium „najnižšej ceny". Odôvodňujú to tým, že ostatné parametre môžu byť ostatnými uchádzačmi spochybňované aj v kontexte subjektivity, pri ich hodnotení. Aký je Váš názor pri definovaní kritérií verejného obstarávania? Ak si pozrieme zverejnené verejné obstarávania jediné kritérium - najnižšej ceny je dominujúce. Najnižšia cena však nutne nemusí zabezpečiť najlepší / najvhodnejší produkt / službu, keďže nutne nemusí zohľadniť aj kvalitu produktu/služby...
Máte pravdu, viac ako 90 percent súťaží sa na Slovensku súťaží len na najnižšiu cenu. Neznamená to však, že zvyšných 10 percent sa súťaží automaticky zmysluplne. Druhým najčastejšie používaným kritériom je lehota výstavby. Je však otázne, či skrátenie lehoty má pre verejného obstarávateľa veľa krát skutočný hospodársky význam. Len skutočne minimum obstarávaní ročne využíva skutočne zmysluplné kritériá na vyhodnotenie ponúk. Dôvodom je okrem iného aj možnosť napádať vhodnosť zvolených necenových kritérií. Pozitívnym signálom v tejto oblasti môžu byť však projekty z Plánu obnovy, pri ktorých Európska komisia nepriamo tlačí, aby cena nebola jediným kritériom. Čím viac bude verejných obstarávaní vyhlásených s inými kritériami ako len s cenou, tým viac si na takýto model zvykne aj trh a bude jednoduchšie takéto projekty súťažiť.
Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva svoju činnosť už 23 rokov. V čom pozitívne hodnotíte jeho prínos a naopak, ak by ste mohli, čo by ste zmenili v jeho činnosti?
Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej „UVO“) predstavuje jediný nástroj kontroly zákonnosti verejného obstarávania na Slovensku. UVO v minulosti zastavilo, prípadne pomohlo odhaliť viaceré kauzy v oblasti verejného obstarávania (napr. neslávne známe CT). Na druhej strane aj UVO má veľký podiel na byrokratickom poňatí celého procesu verejného obstarávania v SR. Od januára 2023 prešli na UVO právomoci kontrolovať všetky eurofondové zákazky na Slovensku. Kým v predchádzajúcom programovom období existovala jednotná príručka na verejné obstarávanie, v súčasnosti pre aktuálne platné programové obdobie takýto dokument absentuje. Vydanie jednotnej príručky pre nové programové obdobie zo strany UVO by významne napomohlo zjednodušiť a zrýchliť procesy verejného obstarávania.
Problematika verejného obstarávania je pomerne obsiahla. Máme na Slovensku dostatok kvalitných profesionálov, venujúcich sa tejto téme?
V súčasnosti neexistuje presná databáza subjektov, ktoré poskytujú služby v oblasti verejného obstarávania. Od roka 2024 však bude môcť proces verejného obstarávania zabezpečovať len tzv. odborný garant (pre podlimitné a nadlimitné zákazky). Úrad pre verejné obstarávanie už začal vykonávať zápisy (uznaním praxe v oblasti verejného obstarávanie resp. skúškami) odborných garantov.
Obdobne ako v prípade advokátov, aj v prípade subjektov zabezpečujúcich verejné obstarávania pomaly badať príklon k špecializácií. Niektoré spoločnosti sa tak viac špecializujú napr. na stavebné zákazky, kým iné napr. na zdravotnícke technológie.
Práve myšlienka ukázať trhu, že na Slovensku existujú kvalitné konzultačné spoločnosti, pôsobiace v oblasti verejného obstarávania stála za vznikom myšlienky Únie profesionálov verejného obstarávania.
Ste predsedom Únie profesionálov verejného obstarávania. Kto sa môže stať jej členom?
V zmysle stanov Únie profesionálov verejného obstarávania sa môže stať členom fyzická alebo právnická osoba, ktorá reálne pôsobí v oblasti verejného obstarávania a teda preukáže že realizovala minimálne 2 podlimitné resp. nadlimitné zákazky. Členstvo však nie je automatické a výkonná rada skúma aj doterajšie pôsobenie daného subjektu na trhu, teda napr. či daný subjekt spĺňa Etický kódex Únie profesionálov verejného obstarávania. V súčasnosti máme viac ako 30 členov.
Aké sú benefity členstva?
Pravdepodobne najväčším benefitom členstva v Únií profesionálov verejného obstarávania je možnosť pripojiť sa k našej poistnej zmluve na výkon verejného obstarávania. Podľa mojich informácií ide o jediný poistný produkt na trhu pre služby verejného obstarávania.
Ukazuje sa, že samotný fakt že subjekt je členom Únie profesionálov verejného obstarávania je puncom kvality. Evidujem prípady, kedy riadiace orgány uznali bez ďalších administratívnych záťaží kvalifikáciu v oblasti verejného obstarávania bez potreby jej ďalšieho dokladovania. Zároveň si viacerí verejní obstarávatelia pri oslovení konzultačných spoločností vyberajú zo zoznamu našich členov zverejnenom na našom webovom sídle.
Pre našich členov zabezpečujeme aj špecializované školiace podujatia a rôzne networkingové akcie.
Môžu sa stať členmi združenia aj verejní obstarávatelia?
Nie je tajomstvom, že pri zakladaní Únie profesionálov verejného obstarávania sme sa inšpirovali aj českou organizáciou Asociace pro verejne zákazky. (AVZ). Hoci je AVZ partnerom Únie profesionálov verejného obstarávania, kým v prípade AVZ je možné aby členom boli aj verejní obstarávatelia v prípade slovenského modelu zatiaľ ideme cestou, že členom môžu byť len priamo osoby, ktoré realizujú verejné obstarávania a nie samotní verejní obstarávatelia. To však neznamená, že našim členom nemôžu byť napr. zamestnanci verejných obstarávateľov, ktorí denno-denne zabezpečujú proces verejného obstarávania. Všetky informácie o činnosti našej únie sú k dispozícií na stránke https://upvo.sk/.
Ako vedia členovia vášho združenia pomôcť uchádzačom a verejným obstarávateľom?
Našou veľkou pridanou hodnotou je skutočnosť, že vidíme proces verejného obstarávania zo všetkých strán. Vieme tak uchádzačov upozorniť na rôzne nášľapné míny, ktoré môžu byť schované v súťažných podkladoch a ktoré si človek, ktorý nerobí s verejným obstarávaním nemusí všimnúť. Pre verejných obstarávateľov je pravdepodobne najväčšou pridanou hodnotou naša skúsenosť v komunikácií s riadiacimi orgánmi. Vieme tak napr. upozorniť na diskriminačné podmienky súťaže, ktoré by mohli v budúcnosti spôsobiť korekcie, prípadne iné pokuty. V zmysle Etického kódexu však vždy musíme dbať na elimináciu konfliktu záujmov, a teda nemôžeme zároveň poskytovať služby pre uchádzača a verejného obstarávateľa.
