Spotrebiteľská zmluva s digitálnym plnením

Uvedený článok podrobnejšie vysvetľuje pozitívne a negatívne vymedzenie nového zmluvného typu, ktorým je spotrebiteľská zmluva s digitálnym plnením, s ozrejmením kľúčových pojmov obsahujúcich digitálny prvok.

Nový zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) účinný od 01.07.2024, vniesol do civilného kódexu viaceré ustanovenia, ktorým reagoval na napredujúci vývoj trhu podmienený digitalizáciou spoločnosti a aktuálnu európsku spotrebiteľskú legislatívu. Na záver ôsmej časti Občianskeho zákonníka sa Zákonom o ochrane spotrebiteľa doplnili osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením, ktorú je potrebné považovať za lex specialis popri všeobecnej úprave spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľskej kúpnej zmluvy.

Pojem digitálne plnenie bol do Občianskeho zákonníka inkorporovaný novým ustanovením § 119a, a rozumie sa ním digitálny obsah a digitálna služba. Digitálny obsah je definovaný ako „údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme“. Digitálna služba je zákonom vymedzená ako „služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu alebo akúkoľvek interakciu údajov v digitálnej forme, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby.“ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (ďalej ako „Smernica 2019/2161“) precizuje, čo sa chápe digitálnym obsahom a čo digitálnou službou.

Podľa Smernice 2019/2161 digitálny obsah „zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia. Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie. Prípady ako internetové vysielanie videí (web-streaming) by sa mali považovať za nepretržité dodávanie počas určitého obdobia bez ohľadu na skutočné trvanie audiovizuálneho súboru.“ Typickým príkladom veci s digitálnym obsahom sú elektronické knihy (e-knihy), hudobné súbory, obrazové súbory alebo filmy dodávané spotrebiteľom online.

Za digitálnu službu sa v zmysle Smernice 2019/2161 považujú „napríklad služby spoločného využívania videosúborov a zvukových súborov a iné hostiteľské služby, textové editovanie alebo hry ponúkané v rámci cloudu, cloudového úložiska, webmailu, sociálnych médií a cloudových aplikácií.“ Podľa Usmernenia k výkladu a uplatňovaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov (ďalej ako „Usmernenie“), digitálnymi službami sú napríklad „predplatné za úložisko fotografií spotrebiteľa na internete, za využívanie sociálnych sietí alebo internetových hlasových telefónnych či videotelefónnych služieb, predplatné týkajúce sa online meteorologických služieb alebo dopravných služieb, predplatné online novín/časopisov.“

Pri dodávaní digitálneho plnenia nebude vždy ľahké určiť, či ide o digitálny obsah alebo digitálnu službu. Usmernenie bližšie rozoberá konkrétny prípad predaja videohier. Pokiaľ si spotrebiteľ zakúpi videohru online, pričom jej používanie nebude závislé od nepretržitého zapojenia dodávateľa hier, takáto videohra by mala byť bežne kvalifikovaná ako digitálny obsah. Na druhej strane, online hry poskytované v cloudovom prostredí, budú predstavovať digitálnu službu.

Rozlišovať medzi zmluvou, predmetom ktorej je digitálny obsah, a zmluvou, predmetom ktorej je digitálna služba, je dôležité z pohľadu právneho režimu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorý si zakúpi digitálnu službu, má štandardne právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia. Zjednodušene povedané, počas tejto štrnásťdňovej lehoty si spotrebiteľ môže digitálnu službu vyskúšať a rozhodnúť sa, či ju bude i naďalej využívať a poskytovať za to obchodníkovi dohodnuté protiplnenie, alebo v tejto lehote od zmluvy odstúpi. Avšak pokiaľ si spotrebiteľ zakúpi online digitálny obsah a obchodník už začal s jeho dodávaním na základe výslovného súhlasu spotrebiteľa a za splnenia ďalších zákonných podmienok, spotrebiteľ nemá právo na odstúpenie od zmluvy. V prípade pochybností o aký typ plnenia ide, by sa mali uplatňovať pravidlá regulujúce právo na odstúpenie od zmluvy o dodávaní služieb, ktoré sú v prospech spotrebiteľa.