Každý má právo zvoliť si všeobecného lekára. Okrem objektívnych okolností spôsobených predovšetkým nedostatkom zdravotníckeho personálu je slobodný výber lekára obmedzený zákonnou minimálnou dobou trvania dohody o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti, čomu sa venuje nasledujúci príspevok.
De lege lata má každý právo na slobodný výber poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, s výnimkou prípadov taxatívne vymedzených v ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon 576/2004“). Uvedené výluky súvisia s postavením osoby (napr. osoba vo väzení, žiadateľ o azyl), so služobným pomerom (príslušníci ozbrojených síl, policajti, hasiči a pod.), alebo v prípade zamestnanca, ktorý má povinnosť preventívnej prehliadky kvôli práci.
Vzťah medzi osobou a vybraným všeobecným lekárom vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Všeobecný lekár, ktorého si osoba slobodne vyberie, má právo odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len vo výnimočných prípadoch taxatívne vymedzených Zákonom 576/2004, a to (i) ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie, (ii) osobný vzťah lekára k osobe, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu, alebo (iii) poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať (lekár môže svoje osobné presvedčenie oprieť výlučne o dôvody týkajúce umelého prerušenia tehotenstva, sterilizácie a asistovanej reprodukcie).
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
