Zamestnávanie cudzincov na Slovensku

Zamestnávanie cudzincov na Slovensku sa využíva v čoraz väčšej miere. Nasledujúci príspevok prináša všeobecný prehľad o tom, za akých základných podmienok sa dá uzatvoriť pracovnoprávny vzťah s cudzincom.

Zamestnávanie cudzincov v slovenských podmienkach je upravené viacerými právnymi predpismi, najmä zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o pobyte cudzincov“), zákonom č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o službách zamestnanosti“), Zákonníkom práce, pričom táto právna regulácia podlieha frekventovaným zmenám nakoľko musí reagovať na nové situácie a potreby praxe. V závislosti od viacerých podmienok, ako je napr. štátna príslušnosť, profesia, životná situácia, osobný status a pod., sa na zamestnávanie cudzincov vzťahuje viacero právnych režimov s odlišnými pravidlami a súvisiacou záťažou zamestnávateľa.

Pri zamestnávaní akéhokoľvek cudzinca Zákon o službách zamestnanosti stanovuje zamestnávateľovi povinnosť zaslať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej ako „ÚPSVaR“) príslušnému podľa miesta výkonu práce daného zamestnanca, tzv. informačnú kartu o vzniku pracovnoprávneho vzťahu, a to do 7 pracovných dní od nástupu zamestnanca do práce. Ide o hlavnú povinnosť zamestnávateľa, ktorá je bezplatná a možno ju splniť aj elektronicky (v niektorých prípadoch je dokonca povinné využiť online formu). ÚPSVaR zamestnávateľovi zašle potvrdenie o prijatí informačnej karty do jeho elektronickej schránky. Obdobným spôsobom musí zamestnávateľ postupovať aj v prípade skončenia pracovnoprávneho vzťahu s takýmto zamestnancom, a do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania zaslať ÚPSVaR-u informačnú kartu určenú na tento účel. V tomto kontexte je vhodné upozorniť, že zamestnávateľ má povinnosť zaslať príslušnému ÚPSVaR-u novú informačnú kartu aj pokiaľ dôjde k zmene miesta výkonu práce zamestnanca, a ak toto nové miesto spadá do územnej pôsobnosti iného ÚPSVaR-u. Jednotlivé tlačivá informačných kariet sú prístupné na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR - https://www.employment.gov.sk/sk/formulare-ziadosti/ .

Zamestnávanie občanov členského štátu

Občana z niektorého z 27 členských štátov Európskej Únie, alebo z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska či zo Švajčiarska môže zamestnávateľ zamestnať v slovenskom pracovnom prostredí za rovnakých podmienok ako slovenského občana. V takomto prípade si zamestnávateľ musí splniť jednu administratívnu povinnosť navyše, a to zaslať príslušnému ÚPSVaR spomínanú informačnú kartu. S takýmto typom zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny

Ďalšiu kategóriu pri zamestnávaní cudzincov predstavujú štátni príslušníci tretích krajín, pri ktorých sa odporúča kooperácia s príslušným regionálnym ÚPSVaR-om. Zamestnávateľ musí dbať na to, aby počet zamestnaných cudzincov nepresahoval 45% z celkového počtu jeho zamestnancov za podmienok stanovených Zákonom o službách zamestnanosti, čo preukazuje čestným vyhlásením. Proces zamestnávania takéhoto typu cudzincov je zložitý, poprepletaný viacerými špecifickými situáciami s osobitnými povinnosťami či výhodami, a samozrejme podlieha viacerým povinnostiam zo strany zamestnávateľa.

V ustanovení § 21 Zákona o službách zamestnanosti sú stanovené základné kritériá, ktoré určujú, kedy je zamestnávateľ oprávnený zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny (napr. môže zamestnať cudzinca s modrou kartou za podmienok stanovených Zákonom o službách zamestnanosti, cudzinca s povolením na prechodný pobyt udeleným na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, cudzinca s povolením na zamestnanie a prechodným pobytom na účel zlúčenia rodiny, cudzinca s potvrdením o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta s jeho súhlasom a zároveň s prijatou žiadosťou o udelenie prechodného pobytu a pod.). Takýto cudzinec môže byť zamestnávateľom zamestnaný iba na pracovný pomer. Výnimku predstavujú cudzinci uvedení v ustanovení § 23a Zákona o službách zamestnanosti, ktorá je priblížená v ďalšej časti článku.

V rámci tejto kategórie je potrebné rozlišovať viaceré postupy. V praxi najčastejšie využívanou formou zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny je zamestnávanie cudzinca s potvrdením o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zamestnávateľ, ktorý plánuje vstúpiť do pracovného vzťahu s cudzincom, musí v predstihu nahlásiť príslušnému ÚPSVaR voľné pracovné miesta, ktoré by mali byť prednostne obsadzované zaevidovanými uchádzačmi o zamestnanie. Pokiaľ sa nahlásené voľné pracovné miesta neobsadia týmito uchádzačmi, zamestnávateľ je oprávnený zaslať ÚPSVaR-u žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Spolu s touto žiadosťou môže vydať aj tzv. prísľub na zamestnanie pre konkrétneho cudzinca, resp. s ním uzatvoriť budúcu pracovnú zmluvu. Príslušný úrad posúdi žiadosť a s prihliadnutím na situáciu na trhu ako aj na (ne)možnosť obsadiť nahlásené voľné pracovné miesta evidovanými uchádzačmi, vydá potvrdenie, ktoré zasiela dotknutému zamestnávateľovi, Ministerstvu vnútra SR ako aj Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na základe potvrdenia, v ktorom ÚPSVaR vyjadril súhlas s obsadením voľného pracovného miesta a následnom podaní žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania zo strany cudzinca, môže zamestnávateľ tohto cudzinca ihneď zamestnať.