Občiansky zákonník upravuje niekoľko osobitných prípadov zodpovednosti za škodu. Jedným z týchto prípadov je aj osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Ide o prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti. Nasledujúci článok poskytuje krátky pohľad na kľúčové aspekty tejto zodpovednosti.
Obsah (zobrazíte rozkliknutím)
- Všeobecne k zodpovednosti za škodu
- Absolútna objektívna zodpovednosť
- Demonštratívny výpočet prípadov zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci
- Záver
Všeobecne k zodpovednosti za škodu
Ustanovenie § 421 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 421 OZ. Obidva ustanovenia upravujú objektívnu zodpovednosť, pričom rovnako ako v ustanovení § 421 OZ, aj v prípade ustanovenia § 421a OZ ide o zodpovednosť ktorá vzniká v nadväznosti na určité plnenie záväzku.
Podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka:
„Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“
Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka bolo do nášho právneho poriadku zakotvené z dôvodu ochrany poškodených pri uplatňovaní ich nárokov. Právny poriadok tak reagoval na prudký rozvoj vedy a techniky, ktorá sa pri plnení záväzkov začala používať, čo prinieslo aj zvýšené riziko vzniku škôd. V prípade dotknutého ustanovenia je nutné pojem „prístroj alebo iná vec“ vykladať extenzívne, a to v prospech práve potenciálne ohrozených osôb. Podľa niektorých autorov môžeme pri uvedenej zodpovednosti za škodu hovoriť o zodpovednosti za nebezpečie, prípadne za riziko. Pokiaľ ide o veci použité pri plnení určitého záväzku podľa § 421a ods. 1 OZ, podľa odbornej literatúry v danom prípade sú takýmito vecami i veci, ktorých použitie súvisí s plnením záväzku, nielen veci, ktoré sú použité k vlastnému plneniu záväzku.[1]
Pod pojem „prístroj alebo iná vec“ zahŕňame akýkoľvek hmotný predmet, ktorý bol požitý pri plnení záväzku. Nie je pritom dôležité, či ide o predmet ako celok, alebo len akúkoľvek jeho súčasť či príslušenstvo.