Prejsť na obsah

Aplikačné problémy drogovej trestnej činnosti v súdnej praxi

Článok sa zaoberá niektorými aplikačnými problémami v súvoslisti s drogovou trestnou činnosťou.

Zdroj: pixabay.com

Článok sa zaoberá niektorými aplikačnými problémami v súvoslisti s drogovou trestnou činnosťou.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Množstvo drogy, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke
  2. Množstvo účinnej látky
  3. Materiálny korektív pri drogových trestných činoch

Množstvo drogy, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke

V aplikačnej praxi súdov dlhodobo pretrváva nejednotnosť pokiaľ ide o stanovenie dolnej hranice množstva drogy, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy. Tento stav je podmienený najmä tým, že Trestný zákon vôbec neobsahuje vymedzenie pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, ktorý je pojmom právnym. Vzhľadom na to, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, je nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou.

Obvykle jednorazová dávka drogy na použitie pre vlastnú spotrebu v zmysle § 135 TZ sa v súdnej praxi definuje tak, že ide o jednu priemernú dávku užívateľa v množstve ovplyvňujúcom jeho psychiku, ovládanie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie po jej použití bez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia alebo života takéhoto užívateľa (primerane napríklad o tom hovorí aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 66/2015 z 30. 3. 2016). Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium, a to bez ohľadu na to, ako a či budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky.

Množstvo účinnej látky

Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej aj „TZ“), pretože ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť samostatne kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy, pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním, a preto nemôže byt zahrnuté zavinením páchateľa, čo vyplýva aj z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe.

Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie metamfetamínu nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky, pretože nejde o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 TZ a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku. Krajský súd v Bratislave v snahe zjednotiť rozhodovaciu činnosť okresných súdov v rámci celého kraja prijal pred určitým obdobím záver, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). Uvedená hodnota bola stanovená na podklade štatistických údajov vyplývajúcich zo správy Národného monitorovacieho centra pre drogy o stave drogovej problematiky na Slovensku, ktorá uvádza priemernú hmotnosť jednotlivej dávky v rozpätí od 100 mg do 200 mg. Od celkovej hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 ods. 2 TZ. V prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy nedosiahne hmotnosť minimálne 100 mg nepôjde o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu v zmysle § 135 ods. 1 TZ, pretože takéto nižšie množstvo drogy nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka, a to ani vtedy, ak by obsah účinnej látky bol vyšší ako 10 mg.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Vybrať predplatné

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie