Čo nám prinesie pripravovaná novela Trestného zákona (najvýznamnejšie zmeny) - 1. časť

V legislatívnom procese sa nachádza vládny návrh novely zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon). Ide o najväčšiu novelu tohto zákona, od jeho prijatia v roku 2005, ktorá má priniesť cca 400 zmien. V článku sa bližšie dočítate o tých najvýznamnejších z nich.

Zvyšuje sa hranica malej škody

Prvýkrát od prijatia Trestného zákona sa zvyšujú hranice vymedzenia spáchanej škody z dnešných 266 eur na 500 eur pri hranici malej škody, úmerne sa posúvajú ostatné hranice škôd, okrem škody veľkého rozsahu, ktorá sa zvyšuje na 150 000 eur. Súčasne sa pri väčšine daňových trestných činoch a trestných činoch proti životnému prostrediu hranica trestnosti posúva na hodnotu väčšej škody. Zvýšenie hranice malej škody bolo podľa nášho názoru do určitej miery nevyhnutnosťou a to s ohľadom na rast cien, ktorým si naša spoločnosť prešla od prijatia Trestného zákona. Súčasne to bude mať táto pozitívny vplyv na trestnosť páchateľov trestných činov, pri ktorých je spôsobenie škody (v určitom rozsahu) obligatórnym znakom skutkovej podstaty a teda podmienkou trestnosti. Pozitívny vplyv bude mať táto zmena aj na trestnosť páchateľov, ktorí trestný čin spáchali síce, ešte za účinnosti pôvodnej právnej úpravy, avšak rozhodnutie súdu v ich prípade bude vynesené už za účinnosti novej právnej úpravy. V týchto prípadoch sa použije § 2 ods. 1 TZ,  podľa ktorého Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Súčasne uvedená zmena spôsobí presun časti takýchto deliktov, do sféry správneho trestania, čo je vyjadrením zásady ultima ratio v trestnom práve.

Zavádza sa pojem hrubej nedbanlivosti (primárne pri trestných činoch proti životnému prostrediu)

Definuje sa hrubá nedbanlivosť ako nová forma subjektívnej stránky vybraných trestných činov, pri ktorých to zákon vo svojej osobitnej časti výslovne uvádza.

Táto kategória sa zavádza, aby sa vytvorila podstatne výraznejšia hranica pri posudzovaní skutkovo veľmi porovnateľných konaní ako trestných činov alebo len ako priestupkov, respektíve ako iných správnych deliktov, čo bude na prospech predvídateľnosti práva a právnej istoty právnických osôb a fyzických osôb. Ide primárne o vybrané trestné činy proti životnému prostrediu, ktoré je Slovenská republika povinná trestne stíhať na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28 – 37). V bode 7 recitálu tejto smernice sa uvádza: „Takéto konanie by sa preto malo v rámci celého Spoločenstva považovať za trestný čin, pokiaľ k nemu došlo úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.“ Taktiež v čl. 3 predmetnej smernice, v ktorom sú v písmenách a) až i) vymedzené skutkové podstaty trestných činov proti životnému prostrediu, úvodná veta znie: „Členské štáty zabezpečia, že uvedené konanie predstavuje trestný čin, pokiaľ je protiprávne a došlo k nemu úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti: a) …“.