Čo priniesla analýza reformy súdov? Nezbierame dáta a záujem o miesta sudcov klesá

Staré príslovie hovorí, čo nevieme zmerať, to nedokážeme zmeniť. Zbieranie údajov a dát v justícii fakticky neexistuje, ukazuje analýza.

Sudcovské previerky a zavedenie hromadných výberových konaní nemusí byť zvonka až takou veľkou zmenou. Zásadne však zmenilo vnútorné fungovanie našej justície a prinieslo masívne zmeny do dekády skostnateného systému. Po niekoľkých rokoch fungovania nového systému uzrela svetlo sveta Analýza obsadzovania voľných miest sudcov hromadným výberovým konaním. Tím pod vedením Mareka Porackého sa pozrel cez prizmu dát a čísel na to, aký prínos mala reforma výberu sudcov a či priniesla očakávané výsledky. Pôvodným kľúčovým deklarovaným cieľom tvorcov reformy bolo skrátiť čas potrebný na ustanovenie sudcu do funkcie. To sa podľa analýzy nepodarilo naplniť. Tejto problematike sme ale nedávno venovali samostatný článok. Analýza však poskytuje cenný pohľad na ďalšie dianie a informácie spoza zatvorených dverí súdnictva. A výsledok v skratke? Štát nemá dáta, kandidáti majú malú úspešnosť a to už pri tak nízkom záujme o povolanie sudcu.

Nezbierame údaje

Analýza priniesla okrem pohľadu na dĺžku času potrebnú na ustanovenie arbitra do funkcie aj ďalšie zistenia. V prvom rade štát nemá k dispozícii dostatočný objem ani požadovanú kvalitu potrebných informácií. Dáta o súdoch a samotných sudcoch sa dnes zháňajú ťažko a neexistujú v zhutnenej a štruktúrovanej podobe. Ako upozorňujú samotní autori štúdie „tieto dáta sú potrebné na riadne vyhodnocovanie prijatých, aj navrhovaných opatrení a informované rozhodovanie.“ Bez lepších informácií, prístupných v štruktúrovanej forme, ktoré sa dajú jednoducho vyhodnotiť, je mimoriadne ťažké problémy vôbec identifikovať a tieto závery podložiť, nieto prísť s optimálnym riešením. V súčasnosti tak slovenské súdnictvo dátovo tápa v tme.