Domáce násilie páchané na ženách (najmä) z pohľadu medzinárodného práva

V problematike domáceho násilia sú programy pre páchateľov násilia vnímané ako ďalší nevyhnutný krok na ochranu žien a ich detí, resp. ako prevencia voči opakovanému a novému násiliu. Vychádza sa pritom zo skúseností, že separácia násilného muža od partnerky, prípadne jeho potrestanie ešte neznamená, že sa muž nebude dopúšťať násilia aj po rozchode či voči novej partnerke.

V rámci násilnej kriminality vyvoláva v súčasnej dobe znepokojenie aj existencia viacerých negatívnych kriminálnych javov v spoločnosti, akými sú  domáce násilie (resp. násilie v rodine), násilie na školách a šikanovanie. Domáce násilie je považované za nežiaduci sociálno-patologický jav správania medzi partnermi alebo v rodine, ktoré spočíva vo fyzickom napádaní, psychickom týraní, sexuálnom zneužívaní či už jednotlivo, alebo vo vzájomnej kombinácii. Ide o ovládajúce nerovnoprávne a nerovnocenné zaobchádzanie jedného človeka s druhým, v ktorom model vzťahu tvorí rola prenasledovateľa a rola obete. Škálu foriem domáceho násilia možno podľa Hrebíkovej rozšíriť aj o verbálne násilie (hrozby, urážky, nadávky), emocionálne násilie (vyhrážanie sa únosom detí, vyhrážanie sa likvidáciou domácich zvierat, zničenie obľúbených osobných vecí) a tiež sociálne (izolovanie ženy, zamedzenie akéhokoľvek kontaktu s vonkajším svetom, priateľmi, príbuznými, kontrolovanie času a sociálnych kontaktov) a ekonomické násilie (bránenie v práci, bránenie zamestnať sa a mať vlastný príjem, nútenie odchodu zo zamestnania, odmietnutie financovania základných potrieb, odoberanie peňazí).

Jeho závažnosť podčiarkuje práve jeho chronický, stupňujúci sa charakter, ktorý sa vyskytuje v cykloch a pretrváva dlhodobo. Používaním metód psychického nátlaku si násilnícky partner udržiava nadvládu a drží svoju obeť/obete v „zajatí“ násilného, zneužívajúceho vzťahu. Existencia tohto špecifického vzťahu medzi páchateľom a jeho obeťami zásadne odlišuje domáce násilie od iných typov najmä jednorazového násilia a významne ovplyvňuje prežívanie a správanie obetí. Problém domáceho násilia sa týka celej spoločnosti, všetkých spoločenských vrstiev bez ohľadu na ekonomickú situáciu, vzdelanie a postavenie páchateľa či obete. Legislatívne prostriedky riešenia domáceho násilia sa nachádzajú v občianskom práve, rodinnom práve, priestupkovom a trestnom práve. Prejavy domáceho násilia sú postihované ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona).

Aktivity Rady Európy

Na potrebu práce s páchateľmi domáceho násilia odkazujú viaceré medzinárodnoprávne dokumenty, ktoré sa rozvíjajú najmä od 90. rokov minulého storočia. Na pôde Rady Európy bolo zorganizovaných niekoľko seminárov, ktoré sa venovali páchateľom násilia na ženách – Muž a násilie proti žene (1999), Opatrenia týkajúce sa páchateľov domáceho násilia (2003), Terapeutické zaobchádzanie pre mužov – páchateľov domáceho násilia (2004), Násilie v rodine: miesto a úloha muža (2005). V roku 2002 prijal Výbor ministrov Rady Európy odporúčanie Rec(2002)5 o ochrane žien proti násiliu. Majúc na zreteli ustanovenia Dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v tomto dokumente Výbor ministrov odporúča členským štátom: