Právne vety
I. V konaní o určenie dedičského práva po poručiteľovi, ktorý zomrel po 01.01.2014, zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom spochybnenej pravosti závetu spísaného vo forme súkromnej listiny toho z účastníkov, ktorý sa vo svoj prospech takého závetu dovoláva, teda závetného dediča.
II. Pre určenie nositeľa dôkazného bremena ohľadom pravosti závetu poručiteľov, ktorí zomreli po 01.01.2014, nie je (nemôže byť) významné iba to, ktorý z účastníkov dedičského konania bol odkázaný k podaniu žaloby o dedičské právo.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 24 Cdo 2592/2021
Obsah článku (zobrazíte rozkliknutím)
- Skutkový stav
- Argumentácia Najvyššieho súdu ČR
Skutkový stav
V konaní o dedičstve bola žalobcovi uznesením súdu prvého stupňa uložená povinnosť, aby v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti takéhoto uznesenia podal na súde prvého stupňa žalobcu na určenie, že žalovaní nie sú poručiteľovými dedičmi zo závetu zo dňa 28.08.2017.
Žalobca takúto žalobu podal, pričom súd prvého stupňa v konaní žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným trovy konania. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní žalobca argumentoval tým, že ho konajúci súd nesprávne poučil o dôkaznom bremene a povinnosti tvrdenia o tom, kto je povinný pravosť súkromnej listiny preukázať.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a odvolanie žalobcu zamietol. Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd správne poučil žalobcu o dôkaznom bremene. Odvolací súd mal za to, že pre úspech v konaní musí žalobca preukázať jeho tvrdenia, na ktorých postavil svoju žalobu, teda že poručiteľka závet nenapísala, resp. nepodpísala. Dôkazné bremeno sa podľa odvolacieho súdu na žalobcu presunulo už tým, že on bol účastníkom dedičského konania, ktorý bol z dôvodu slabšieho dedičského práva odkázaný na podanie žaloby.
Žalobca podal voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, pričom argumentoval predovšetkým súdom nesprávne vyriešenou otázkou presunu dôkazného bremena na žalobcu.
Argumentácia Najvyššieho súdu ČR
Otázku toho, právo ktorého z účastníkov dedičského konania sa javí ako najslabšie, je nutné vždy posudzovať všeobecne so zreteľom ku jedinečným okolnostiam prípadu (napr. prihliadnutím na obsah listiny, spôsob jej predloženia, osobu, ktorá závet predložila, k ďalším určujúcim okolnostiam, ktoré zatiaľ vyšli najavo a pod.).
Pokiaľ nejde o situácie, kedy sú zákonom stanovené pravidla pre určovanie osoby, ktorá má byť k podaniu žaloby odkázaná, je nutné spravidla pokladať za slabšie dedičské právo napríklad práve právo toho účastníka, ktorý tvrdí skutočnosti, na ktorých sa zakladá jeho dedičské právo, ktoré iný účastník popiera alebo spochybňuje. Ďalej sa ako slabšie javí dedičské právo toho účastníka, ktorý spochybňuje skutočnosti týkajúce sa dedičského titulu, ktorý zakladá dedičské právo iného účastníka, a bez spochybnení ktorých mu dedičské právo nemôže svedčiť, účastníka, ktorý tvrdí skutočnosti o dedičskej nespôsobilosti iného účastníka alebo účastníka, ktorý vyvracia zrejmý dedičský titul iného účastníka. Nie je pritom významné, akú právnu silu má konkrétny dedičský titul.
Podľa zákonných formulácií obsahujúcich slovné spojenia „sa javí“ a „so zreteľom k okolnostiam prípadu“ je zrejmé, že ide o normy s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Hypotéza takýchto noriem nie je stanovená priamo zákonom a ponecháva súdu oprávnenie, aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy.
Úprava dedičského konania z hľadiska pravidiel určujúcich rozsah a nositeľov dôkazného bremena v spore o dedičské právo založená na spochybnení pravosti závetu neobsahuje žiadnu odchýlku, keď nepripisuje závetu inú dôkaznú silu než akejkoľvek inej súkromnej listine. Nezakladá teda právnu domnienku jej pravosti ani neumožňuje, aby dôkazné bremeno v priebehu konania prešlo z osoby, ktorá sa vo svoj prospech závetu dovoláva len preto, že táto osoba bola odkázaná na k podaniu žaloby.
