JUDIKATÚRA: Formalistické poňatie rozsudku pre zmeškanie
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vyslovil svoj názor na príliš formalistický prístup a gramatický výklad súdu k uplatneniu inštitútu rozsudku pre zmeškanie.
Príliš formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci. A to najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie.
Podľa názoru dovolacieho súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Uvedený záver uviedol v obdobnom prípade aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
