Právne vety:
I. Článok 4 ods. 1 písm. c) bod iii) a článok 4 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že poľnohospodár musí vykonávať minimálnu činnosť na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, uvedenú v týchto ustanoveniach, prostredníctvom zvierat, ktoré sám drží.
II. Článok 4 ods. 1 písm. a) a c), ako aj článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „aktívny poľnohospodár“ v zmysle tohto druhého ustanovenia sa vzťahuje na právnickú osobu, ktorá uzavrela koncesnú zmluvu týkajúcu sa pasienkovej plochy patriacej obci a ktorá na nej necháva pásť zvieratá bezodplatne poskytnuté fyzickými osobami, ktoré sú ich vlastníkmi, pokiaľ táto osoba vykonáva na tejto pasienkovej ploche „minimálnu činnosť“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) bodu iii) tohto nariadenia.
III. Článok 60 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 sa má vykladať v tom zmysle, že situácia, keď žiadateľ o finančnú podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu predloží na podporu svojej žiadosti koncesnú zmluvu týkajúcu sa pasienkových plôch a zmluvy o bezplatnej výpožičke, ktoré sa týkajú zvierat určených na pastvu na týchto plochách, môže spadať pod pojem „umelo vytvorené podmienky“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ zo všetkých objektívnych okolností jednak vyplýva, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených relevantnou právnou úpravou cieľ sledovaný touto úpravou nebol dosiahnutý, a jednak pokiaľ je preukázaná vôľa získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie umelým vytvorením podmienok potrebných na jej získanie.
