JUDIKATÚRA: Kritériá pre uznanie daňového výdavku a jeho dokazovanie výsluchom zamestnancov

Právne vety

1. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. ( pozri tiež Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 45/2015 z 26.01.2017).
2. Ak navrhovaný dôkaz (výsluch zamestnancov) nemôže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane, je jeho vykonanie nedôvodné.
3. Ak by aj žalovaný vykonal výsluch svedkov, týmto postupom by mohol prispieť k naplneniu podmienky preukázanosti výdavkov len v prípade, že by mu boli predložené relevantné účtovné doklady, k čomu v priebehu daňového ani vyrubovacieho konania nedošlo. Zároveň by vykonaním výsluchov zamestnancov v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k splneniu podmienky riadneho zaúčtovania.