Právne vety
- Rozhodnutie súdu o osvedčení sa podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe napriek nenahradeniu škody spôsobenej trestným činom nemôže byť vzhľadom na nedostatok priamej príčinnej súvislosti zásahom do majetkových práv poškodeného – takým zásahom je už trestný čin, za ktorý bol jeho páchateľ v rovine reakcie štátu na taký delikt aj právoplatne odsúdený. Alternatívne rozhodnutie súdu o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody je „len“ dovŕšením represívneho sankčného procesu a samo osebe nezabezpečí náhradu škody. Vo vzťahu k nemu protipólne rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody (a to je z hľadiska zabezpečenia náhrady škody podstatné) nič nemení na právnych účinkoch exekučného titulu predstavovaného výrokom odsudzujúceho rozsudku o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom, ktorá môže byť pri nevykonaní trestu odňatia slobody aj uľahčená.
- Keďže sa teda rozhodnutie o osvedčení sa podmienečne odsúdeného poškodeného netýka priamo (ani v trestnoprocesnej rovine) a vo vzťahu k zásahu do jeho majetkových práv (ktorý generoval nárok poškodeného na náhradu škody) nie je pri takom rozhodnutí definovateľná priama príčinná súvislosť, táto okolnosť podmieňuje odmietnutie ústavnej sťažnosti poškodeného proti dotknutému rozhodnutiu pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa