JUDIKATÚRA: Úteková väzba a práca/pobyt v zahraničí

Právne vety

1. Typová (iba objektívna) hrozba vysokého trestu sama osebe bez ďalšieho pre naplnenie dôvodu tzv. útekovej väzby nie je dostačujúca. Na to, aby hrozba vysokého trestu bola dôvodom na tzv. útekovú väzbu, musia pristúpiť a predovšetkým byť preukázané aj iné skutočnosti, ktoré nemôžu byť všeobecnej povahy, ale musia byť konkrétne a vyplývať z konania obvineného, prípadne z iných skutkových okolností, z ktorých možno bezpečne vyvodiť, že tu naozaj je dôvodná obava, že pre hrozbu vysokého trestu by obvinený mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Bez uvedenia a posúdenia takýchto okolností je rozhodnutie všeobecného súdu ústavne neudržateľné.
2. Vycestovanie do cudziny neznamená aj automaticky to, že obvinený sa chce pobytom v cudzine vyhýbať trestnému konaniu. Existenciu dôvodu tzv. útekovej väzby nemožno založiť len na skutočnosti, že sa obvinený vzhľadom na pracovné (podnikateľské) aktivity dlhodobo zdržiava v zahraničí. Bez uvedenia ďalších, pre rozhodnutie v prospech obmedzenia osobnej slobody konkrétnych okolností ide o ničím nepodložený, a teda neopodstatnený predpoklad, že by sa pobytom alebo skrývaním v zahraničí vyhýbal trestnému stíhaniu alebo trestu, zvlášť, ak krajina, v ktorej realizuje svoju podnikateľskú činnosť, je členským štátom Európskej únie, kde ide o priestor voľného pohybu občanov jej štátov, ktorého spoločná právna úprava týkajúca sa súdnej (ale aj policajnej) spolupráce v trestných veciach – do ktorej spadá aj konanie o európskom zatýkacom rozkaze – poskytuje primerané prostriedky eliminácie prípadného následného správania sťažovateľa napĺňajúceho atribúty § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.