JUDIKATÚRA: Zaujatosť znalca a vykonávanie úkonu mimo zapísaného odboru

Právne vety

1. Nároky nestrannosti kladené zákonom na znalcov sú v tomto smere obdobného charakteru ako nároky kladené na sudcov. Znalec, rovnako ako sudca zisťuje skutkový stav veci, na ktorý následne aplikuje svoje odborné vedomosti a vyvodzuje odborný záver. Rozdiel spočíva v povahe názoru, ktorý je podmienený charakterom vedomostí, avšak v obidvoch prípadoch by nemali existovať okolnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodneným pochybnostiam o nestrannosti autora názoru. Existuje totiž verejný záujem, chránený i príslušnými zákonnými normami, na tom, aby sudcovia i znalci vystupovali nestranne a nestranne sa javili aj účastníkom konania a verejnosti s cieľom posilňovať všeobecnú dôveru v činnosť týchto osôb v spoločnosti a v právnom systéme. Kasačný súd v tejto súvislosti má za to, že krajský súd neodôvodnil záver, prečo považuje analógiu nestrannosti znalca a nestrannosti súdu za neprimeranú.
2. Pre vylúčenie znalca nie je rozhodujúce to, či sa znalec cíti byť zaujatý, ale to, či na základe určitého vzťahu k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Nie je postačujúca akákoľvek pochybnosť, pretože pri posudzovaní konkrétnej situácie sa musí vychádzať z toho, či môže pochybnosť existovať z hľadiska tretej osoby, t. j. pochybnosť o nezaujatosti nie je založená tým, že pochybnosť o nezaujatosti vysloví napríklad účastník konania.
3. Ministerstvo spravodlivosti je vo veci správneho trestania znalca za správny delikt vykonania úkonu mimo zapísaného odboru znalca povinné pribrať si iného znalca v príslušnom odbore, ak na posúdenie otázky, či úkon patrí alebo nepatrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je stíhaný znalec zapísaný do zoznamu znalcov, sú nevyhnutné osobitné odborné znalosti, ktorými príslušný pracovník Ministerstva spravodlivosti nedisponuje.