Právna veta
Základom sťažnostnej argumentácie sťažovateľov v tomto prípade bol ich predpoklad, že § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka je práve ten osobitný predpis, z ktorého vyplýva spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami v zmysle § 140 ods. 3 CSP. Tento predpoklad je ale nesprávny – ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami v civilnom sporovom konaní vyplýva z osobitného predpisu (napr. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), to okrem iného znamená, že súd tu nie je viazaný tým, ako žalobca požaduje usporiadanie vzťahu. Na príklade už spomenutého vyporiadania podielového spoluvlastníctva ústavný súd odkazuje na znenie § 142 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje všetky potenciálne možnosti (a podmienky) súdneho rozhodovania, pričom konajúci súd tu nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o samotnú formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Obdobný mechanizmus celkom zjavne neplatí vo vzťahu k § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka (škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu).
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa