REKODIFIKÁCIA OZ: Ochrana osobnosti proti deepfake technológii

Rozvoj umelej inteligencie prináša nové výzvy pre ochranu osobnosti v digitálnej dobe, osobitne v súvislosti s fenoménom deepfake obsahu. Na tieto riziká reaguje aj návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne počíta s ochranou osobnosti proti realistickým digitálnym napodobeninám fyzickej osoby.

Návrh nového Občianskeho zákonníka výslovne zavádza ochranu osobnosti jednotlivca proti zásahom realizovaným prostredníctvom deepfake technológie. Navrhovaná právna úprava tak počíta s ochranou osobnosti fyzickej osoby pred zneužitím jej osobných charakteristík, fyzických vlastností, znakov, podobizne a hlasu.

Primárne zasadenie ochrany jednotlivca pred zásahmi spôsobenými generatívnou umelou inteligenciou do rámca ochrany osobnostných práv považujeme za správne riešenie, ktoré reflektuje špecifiká zásahov do osobnosti v digitálnej dobe. Tomu zodpovedajú aj kritické výhrady smerujúce voči zahraničným právnym úpravám, ktoré ochranu proti deepfake obsahu zasadzujú výlučne do rámca práva duševného vlastníctva prostredníctvom priznania práv k podobe či hlasu fyzickej osoby.[1] Občianskoprávny rámec ochrany osobnosti pritom lepšie zodpovedá povahe zásahu, ktorého jadrom nie je hospodárske využitie nehmotného statku, ale neoprávnené nakladanie s podobou, hlasom a identitou fyzickej osoby. Kritika právnych úprav, ktoré ochranu proti deepfake obsahu stavajú výlučne na práve duševného vlastníctva, sa preto javí ako opodstatnená, keďže model založený na priznaní výlučných práv k podobe či hlasu môže viesť k redukcii ochrany osobnosti na jej majetkový rozmer a k nežiaducemu posunu od ochrany dôstojnosti a súkromia k ochrane identity ako predmetu ekonomickej komercializácie.

Ochrana osobnosti by preto mala predstavovať nosný základ právnej regulácie deepfake obsahu, na ktorý môžu nadväzovať osobitné právne úpravy reagujúce na jeho ďalšie nástrahy a dôsledky.

Všeobecne k deepfake obsahu

Deepfake obsah možno vymedziť ako synteticky vytvorený alebo technologicky manipulovaný audiovizuálny, obrazový či zvukový obsah, ktorý s využitím umelej inteligencie verne napodobňuje podobu, hlas, mimiku, prejavy alebo iné identifikačné znaky konkrétnej osoby, a to spôsobom spôsobilým vyvolať dojem jej autentického prejavu, konania alebo spätosti s určitým obsahom či situáciou.[2] Jeho podstatou je vysoká miera presvedčivosti, v dôsledku ktorej môže takýto obsah zasahovať do osobnostných práv dotknutej osoby, najmä do jej súkromia, cti a dobrej povesti.

Riziká deepfake technológie sa naplno prejavujú najmä v situáciách, keď je osobe nepravdivo pripísaný výrok, správanie alebo konanie, ktoré môže poškodiť jej súkromný, spoločenský či profesijný status. Môže ísť o falošné video s difamačným obsahom, simulovaný hlas použitý pri podvode alebo o vizuálnu manipuláciu zasahujúcu do intímnej sféry jednotlivca. Mimoriadna nebezpečnosť deepfake obsahu spočíva v tom, že nevytvára iba nepravdivú informáciu, ale navodzuje presvedčivý dojem autenticity, čím zvyšuje jeho difamačný, manipulatívny aj podvodný potenciál. Ohrozením preto nie je len samotné zverejnenie takéhoto obsahu, ale aj širšia strata kontroly jednotlivca nad vlastnou identitou v digitálnom prostredí.

K plánovanej právnej úprave ochrany osobnosti proti deepfake obsahu

Na všeobecné vymedzenie ochrany osobnosti fyzickej osoby v § 207 ods. 1 návrhu Občianskeho zákonníka nadväzuje § 207 ods. 2, ktorý medzi jednotlivé chránené zložky zaraďuje prostredníctvom svojho demonštratívneho výpočtu aj ochranu osobných charakteristík, fyzických vlastností, znakov, podobizne a hlasu.