K novele Ústavy SR: Má ústava prednosť pred právom EÚ?

Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) bola dňa 26. septembra 2025 schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola podrobená domácej a aj medzinárodnej kritike. V tomto článku sa zameriame na to, či novela Ústavy SR naozaj zakotvuje nadradenosť ústavy pred právom EÚ.

K zneniu sporného ustanovenia/í ústavy

Schválenou novelou ústavy boli do článku 7 Ústavy SR doplnené dve nové ustanovenia v znení:

(6) „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“

(7) „Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“

Ešte pred tým, ako sa pustíme do podrobnejšej analýzy schválených zmien, musíme poukázať na (podľa nášho názoru) opodstatnenú kritiku zo strany odbornej verejnosti na to, že novela ústavy obsahuje legislatívnu a terminologickú (ne)presnosť a umožňuje nejasný alebo nesprávny výklad.[1]

K vágnym formuláciám pri implementovaní týchto zmien vyjadrila kritiku aj Benátska komisia, ktorá kritizovala predovšetkým použitie slova „najmä“ v doplnenom odseku 6. Z nášho pohľadu môže byť problematický aj výklad slova „predovšetkým“, ktorý je rovnako zakotvený v doplnenom odseku 6.

V prvom rade slovo „predovšetkým“ je naviazané na definovanie oblastí, v ktorých si Slovenská republika zachováva zvrchovanosť. Na druhej strane slovo „najmä“ je použité pri definovaní národnej identity. Spoločným znakom oboch týchto termínov je však to, že zakotvujú len deklaratórny výpočet zmienených oblastí. Z čoho vyplýva, že oblasť zvrchovanosti a národnej identity tak možno definovať, resp. interpretovať aj inak, ako je výslovne uvedené v ústave, čo umožní extenzívny výklad týchto pojmov a prispeje k nejednoznačnosti a nepresnosti vo výklade ústavy. Práve možnosť extenzívnej interpretácie dotknutých ustanovení odôvodňuje obavy odborných inštitúcii, nakoľko extenzívny výklad môže viesť k uplatňovaniu princípov národnej identity v rozpore s právo EÚ.